Banerjee: Ekonomika je na tom dobre, výzvou je vyššia pridaná hodnota

Bratislava 10. decembra (TASR) – Slovenská ekonomika je v dobrej kondícii, stoja však pred ňou aj viaceré výzvy. O tom, čo je možné zlepšiť, prečo prišiel na Slovensko, aké projekty rozbieha, ale aj o situácii v eurozóne a jej budúcnosti hovorí v rozhovore v rámci projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky hlavný ekonóm Ministerstva financií (MF) SR Biswajit Banerjee.

-Pred niekoľkými mesiacmi ste sa stali hlavným ekonómom slovenského ministerstva financií. Predtým ste pôsobili na viacerých významných pozíciách v rôznych krajinách. Aká bola vaša motivácia prísť pracovať na Slovensko?-

Môj vzťah so Slovenskom sa datuje do obdobia pred viac ako desiatimi rokmi. V roku 2005 som bol vedúcim delegácie Medzinárodného menového fondu (MMF) na Slovensku. Úzko som spolupracoval s vtedajším ministrom financií Jánom Počiatkom a štátnym tajomníkom Petrom Kažimírom. Spolupracoval som s nimi, keď sa krajina chystala vstúpiť do eurozóny. Keď som opustil MMF v roku 2008 a šiel som učiť na univerzitu, pán Kažimír chcel, aby sme zostali v spojení. Bol som externým poradcom a prišiel som vždy, keď bolo potrebné sa stretnúť. Udržiavali sme teda kontakt. Vždy sme hovorili aj o tom, že sa raz vrátime k bližšej spolupráci. Takže keď sa skončila moja práca v Slovinskej národnej banke, spýtal som sa, či je teraz ten správny čas. Diskutovali sme spolu, ako by sme mohli spolupracovať a nakoniec som prišiel na Slovensko. To je stručný príbeh toho, prečo som tu.

-Čo je teda náplň vašej práce a aké sú vaše prvé skúsenosti?-

Na ministerstve financií bol novozaložený Útvar hlavného ekonóma, ktorý spadá priamo pod ministra. Cieľom je prepojiť všetky rôzne aktivity ministerstva financií prostredníctvom mojej kancelárie. Som zodpovedný aj za Inštitút finančnej politiky. Súčasný riaditeľ IFP bude tiež súčasťou útvaru, je tu aj riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze. Pokryjeme príjmovú aj výdavkovú stranu rozpočtu. Aktivity, ktoré prebiehajú na ministerstve, budú pokračovať, ale budem to koordinovať a zlepšovať analytickú prácu. Privítanie a spolupráca, ktorú som doteraz dostal na všetkých úrovniach ministerstva, sú fantastické.

-Môžete priblížiť vaše plány do najbližšej budúcnosti?-

Iniciujem dva projekty, ktoré sú veľmi relevantné z hľadiska politík ministerstva financií. Jeden, ktorý už začal, sa týka daňovej efektívnosti. Vykonali sa v minulosti štúdie o efektívnosti výberu daní a jedným z nálezov bolo, že táto efektívnosť je na Slovensku dosť nízka. Prístup, akým sa to odhadovalo, je však trochu odlišný než v niektorých iných krajinách, ako Spojené kráľovstvo, Dánsko či Spojené štáty. Oni sa na to pozerali na úrovni podnikov. Porovnávali dane, ktoré priznali daňoví poplatníci a výsledky daňových kontrol, ktoré sa vykonali. Na základe toho môžu odhadnúť, koľko nebolo zaplatených daní, ktoré by sa mali zaplatiť. Vytvoríme teda v tejto oblasti databázu, rozbehneme analýzy a získame technickú pomoc od tých, ktorí majú skúsenosti s týmito metódami odhadu. To je jedna veľká zmena, ktorú prinášam.

Ďalšou novinkou je skúmanie úlohy Slovenska v globálnom dodávateľskom reťazci. Vývoz SR sa veľmi rýchlo zvyšuje, na druhej strane je v ňom ale zahrnutý aj veľký objem dovozu. Dovozná intenzita, teda podiel dovozu na vývoze, sa za posledných desať rokov nezmenila. Znamená to, že čo Slovensko dosiahlo v raste produkcie je vďaka nárastu objemu, nie preto, že vytvára viac domácej pridanej hodnoty. Otázkou je, ako môžeme na Slovensku produkovať väčšiu pridanú hodnotu.

-A aké má teda Slovensko možnosti?-

Existujú dva spôsoby, ako to dosiahnuť. Jedným z nich je, že keď prídu zahraniční investori, môžete im povedať, aby využívali viac miestnych zdrojov namiesto tých importovaných. Ďalšou možnosťou je, že budú na Slovensku vyrábať sofistikovanejšiu časť produkcie. Vtedy vyvstane otázka nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily. Aby sme prekonali tento nedostatok, mali by investori priniesť so sebou aj inžinierov, ktorí by pracovali s našimi zamestnancami. Príkladom v tejto oblasti môže byť Jaguar Land Rover. Zatiaľ je to tak, že motor sa vyrába vo Veľkej Británii a automobil sa zostaví na Slovensku. Myslím si, že v čase brexitu má Slovensko fantastickú príležitosť povedať Jaguaru, prečo neprenesiete na Slovensko aj výrobu motorov? Prineste so sebou svojich inžinierov a na Slovensku môže byť výskum a vývoj, výroba motorov aj zostavenie auta. Akonáhle to urobí jedna automobilová spoločnosť, pridajú sa ďalšie firmy, ktoré k tomu pristúpia rovnako. Nemali by sme sa teda zameriavať len na zamestnanosť, ale aj na pridanú hodnotu.

-V minulosti ste sledovali a hodnotili slovenskú ekonomiku zvonku. Teraz ste tu a vidíte veľa vecí z prvej ruky. Ako by ste charakterizovali slovenskú ekonomiku? Aké sú jej silné a slabé stránky?-

Myslím si, že stav slovenskej ekonomiky je dobrý a ide správnym smerom. Prvým faktorom je fiškálna konsolidácia. Deficit sa postupne znižuje a Slovensko je na dobrej ceste k vyrovnanému rozpočtu do roku 2020. Všetky základné tendencie idú správnym smerom. Pred pár rokmi bol problém s výberom DPH, ale to sa zmenilo. Niektoré štatistiky, najmä pri dani z príjmov právnických osôb, možno ešte zlepšiť. Jednou z výhrad, ktoré sa objavujú v médiách je, že rozpočtový deficit sa neznížil tak, ako to minister pôvodne sľuboval. Dôvodom je, že výber dane z príjmu právnických osôb v roku 2016 nebol taký veľký, ako sa očakávalo. Keď sa robila prognóza, odhad ziskov v podnikovom sektore bol na určitej úrovni, ale neskoršie čísla boli iné a aj výber daní bol teda iný. Byť na mieste politika, musel by som povedať, dobre, môžem síce dodržať stanovený cieľ, ale nechcem pritom „zabiť“ ekonomiku. Idem správnym smerom, znižujem deficit, ale akým tempom, pri tom musím brať do úvahy aj to, čo spoločnosť akceptuje. Ak to chcete urobiť príliš rýchlo, dôjde k nespokojnosti.

Takže fiškálny vývoj je dobrý. Zamestnanosť rastie pomerne rýchlo a nezamestnanosť klesla na historicky nízke úrovne. To sú veľmi dobré trendy a so všetkými novými investíciami, ktoré prichádzajú, môže rast v rokoch 2018 a 2019 prekročiť 4 %. Čo bude jeden z najvyšších rastov v Európe. Z tejto perspektívy si myslím, že slovenská ekonomika funguje veľmi dobre.

-A v ktorých oblastiach vidíte nedostatky? Ktorým výzvam by sa mala vláda špeciálne venovať ?-

Jednou oblasťou, na ktorú sa môžeme zamerať, je lepšie využívanie eurofondov. Využitie finančných prostriedkov EÚ na Slovensku je veľmi nerovnomerné. Jeden rok veľmi vysoké, ďalší rok zase nízke. Prečo sa to deje? Je to niečo, čo súvisí s absorpčnou schopnosťou ekonomiky, alebo je to kvôli administratíve eurofondov? Nie je to také dobré, ako by to malo byť. To je niečo, čo treba preskúmať.

Druhá oblasť, ktorá je ťažšie zvládnuteľná, je sociálna inklúzia. Máme časť obyvateľstva najmä vo východnej časti krajiny, ktorá má osobitné problémy. Tento problém nemožno vyriešiť cez noc. Je to dlhodobá, viacgeneračná otázka, ktorá potrebuje aj zmenu zmýšľania samotných ľudí. Nie je ľahké prísť v tejto oblasti s riešeniami. Bude to pomalá, pomalá zmena.

-Slovenská ekonomika je plne integrovaná do EÚ a eurozóny. V poslednom čase sa stále viac diskutuje o prehĺbení integrácie, ako sa pozeráte na tento trend? Aké sú najväčšie výzvy v tejto oblasti pre európsku a slovenskú ekonomiku?-

Tento proces má dva rozmery. Jeden z nich je ekonomický, druhý politický. V hospodárskej oblasti, odkedy EÚ vznikla a výrazne sa rozšírila v roku 2004 o mnohé nové členské štáty, ide o otázku konvergencie. Maastrichtské kritériá sa zameriavajú na infláciu, rozpočtový deficit a podobné veci. Pokiaľ však ide o konvergenciu rastu a príjmov, existuje ešte veľa medzier. Táto konvergencia sa sčasti rieši prostredníctvom eurofondov. Tieto finančné prostriedky sa dostali do niektorých regiónov, do iných nie. Regionálne rozdiely v rámci krajín sa neznížili rovnako ako rozdiely v príjmoch medzi krajinami. Prečo to tak je? Pretože štruktúra rôznych ekonomík je odlišná.

Ďalej, v menovej únii vykonáva jednotnú menovú politiku Európska centrálna banka a nie národné centrálne banky. Ak máte spoločnú menovú politiku, jej vplyv je v rôznych krajinách odlišný. Ak je menová politika na Slovensku, v Slovinsku a iných malých štátoch menej efektívna, ale majú ekonomické problémy, ako ich riešia? Prostredníctvom fiškálnej politiky a štrukturálnych politík. Fiškálna politika je jednou z oblastí, v ktorej krajiny stále majú svoju suverenitu. Sú však viazané Paktom stability a rastu. Ten má viaceré pravidlá, okrem iného, že musíte v určitom čase znížiť deficit na nulu. Čo sa stane, ak vznikne v ekonomike napätie a špecifické problémy? Menová politika vám nepomôže. Mali by ste využiť expanzívnu fiškálnu politiku, ale nemôžete to urobiť. Dôležitou sa vtedy stáva efektívnosť výberu daní či nedostatky vo výdavkovej politike. To je dôvod, prečo sa hovorí o dôchodkových alebo administratívnych reformách. Ide o vytvorenie priestoru pre ďalšie priority, aby sme mohli fungovať v menovej únii.

-Vidíte aj ďalšie výzvy, či už v ekonomickej alebo politickej oblasti?-

Áno. Ak niektoré krajiny nebudú dodržiavať pravidlá, iné si povedia, prečo by sme ich my mali dodržiavať. A celé sa to začne rozpadávať. Z tohto dôvodu sa diskutuje o všetkom, čo by malo v takomto zoskupení fungovať, ako napríklad v Spojených štátoch, čo nie je len menová, ale aj fiškálna únia. Musíte mať európske ministerstvo financií, musíte mať rozpočet pre Európu. Toto všetko musí prerokovať a dohodnúť 28 členských krajín, čo nebude jednoduché.

Z politického hľadiska je tu veľa populizmu. Jeho extrémnym prejavom je brexit. Po voľbách sa zmenila aj situácia v Nemecku. Ľudia teraz hľadajú novú rovnováhu, zisťujú, ako možno obnoviť smerovanie k európskej súdržnosti a integrácii medzi krajinami.

-Aká je vaša vízia pre EÚ, eurozónu do budúcnosti? V akej podobe ich vidíte o päť či desať rokov?-

To je veľmi ťažká otázka. Je veľmi ťažké predpovedať, ako bude vyzerať svet o desať rokov. Ako sa bude situácia v EÚ vyvíjať bude závisieť aj od toho, ako sa dokončia rokovania o brexite a aký vplyv na britskú ekonomiku a európske hospodárstvo ľudia uvidia. Keď to bude jasné, budú podobnú otázku riešiť aj v iných krajinách. Mali by sme byť v eurozóne alebo nie? Mali by sme prijať euro alebo nie? Môže byť na to rôzny pohľad. V súčasnosti pravdepodobne čakajú, ako to dopadne.

Ďalšia vec je, pozrite sa na Španielsko a Katalánsko. Sú súčasťou EÚ, sú súčasťou menovej únie. Napriek tomu je tu silný pocit nacionalizmu a národnej identity. Chcú viac samostatnosti. Prečo k tomu dochádza v rámci eurozóny? Myslím, že je to otázka, ktorú si ľudia musia klásť. Je to problém rozdelenia príjmov? Sú vylúčení z určitých procesov? Ako ich môžeme do nich opäť zahrnúť? Na to sa musia sústrediť ďalšie iniciatívy. A musíme vyčkať, ako sa to vyvinie.

-Vydrží podľa vás EÚ či eurozóna tieto tlaky?-

V minulosti bolo veľa menových únií, ktoré zlyhali, aj v Európe. Je to preto, že keď sa situácia zhorší, každá krajina chce ísť sama za seba. V tejto situácii však ešte nie sme.

Rozhovor s Biswajitom Banerjeem je súčasťou projektu Osobnosti: tváre, myšlienky, v rámci ktorého prináša TASR každý týždeň rozhovory, fotografie a videá osobností slovenského, európskeho i svetového politického, spoločenského, ekonomického, športového a kultúrneho života.