Bože, však to nie je Michal? Stará mama krakovského strelca prehovorila o obrovskej bolesti
Bývalí spolužiaci si dodnes pamätajú kresby, ktoré vtedy považovali za čudné, no nebrali ich ako varovanie.
„Hovorili sme si medzi sebou, že raz určite niekoho zabije. Vtedy sme to brali ako žart,“ spomína bývalá spolužiačka Michala Oksińského, ktorý má na svedomí krvavú tragédiu v Krakove. Dnes jej slová znejú mrazivo. Ľudia, ktorí ho poznali, postupne odhaľujú, aký bol v škole, doma aj medzi susedmi. Pre poľský portál Fakt prehovorila aj jeho stará mama, ktorá prišla o dcéru, a blízky priateľ rodiny, ktorý nedokáže pochopiť, ako sa mohlo niečo také stať.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=1471717521836178&set=a.483060487368558&type=3&ref=embed_post
Úplne iní ako syn
Ešte krátko pred tragédiou boli pre susedov obyčajnou rodinou, ktorú poznali celé roky. Renata a Janusz Oksińskí mali dve deti a s ľuďmi z okolia vychádzali dobre. O to väčší šok zažili obyvatelia bytovky v poľskom Ostrowci Świętokrzyskom, keď sa dozvedeli, že manželov aj ich dcéru zastrelil vlastný syn Michal. Po tomto čine odišiel do Krakova, kde zaútočil na ďalších ľudí a kde sám utrpel zranenia, ktorým neskôr v nemocnici podľahol. Keď sa susedia dozvedeli, čo sa stalo, zostali otrasení. Michala si síce pamätali ako zvláštneho a uzavretého mladíka, no jeho rodičov opisovali úplne inak.
„Priatelil som sa s jeho rodičmi. Bývali sme hneď vedľa seba, dvere vedľa dverí. Spoločne sme oslavovali Silvestra. Boli to veľmi veselí ľudia. Úplne iní ako on,“ povedal denníku Fakt Zdzisław Szostak. „Vždy sa usmievali. Ona pracovala neďaleko, v predajni Biedronka. Obsluhovala zákazníkov pri pokladni,“ spomínala ďalšia obyvateľka bytovky. Všetci ľudia, s ktorými sa denník Fakt rozprával, sa zhodujú, že Michal sa správal úplne inak ako jeho rodičia.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo/?fbid=122203738334906983&set=a.122141591108906983
K streľbe ho priviedol vlastný otec
„Bol trochu zvláštny. Nikdy sa nerozprával. Keď si spomenul, tak zriedka pozdravil. Inak mal na hlave natiahnutú kapucňu,“ opísal ho Szostak. Ďalšia suseda si všimla, že na rozdiel od rodičov sa neusmieval, pôsobil odmerane a často sa obliekal do čierneho.
Záujem o zbrane mal Michal spoločný so svojím otcom Januszom. „Práve on v synovi prebudil vášeň pre streľbu. Sám bol však veľmi milým človekom,“ povedal denníku Fakt jeden z členov streleckého klubu Świt v Starachowiciach, ktorý je zdrvený tým, že sa názov ich organizácie dostáva do médií v negatívnom kontexte. Sedemdesiat rokov tradície a budovania dobrej povesti teraz podľa nich zatienil krutý čin jedného človeka. Klub vo svojom stanovisku zdôraznil, že sa venuje športovej streľbe v statických disciplínach. „Táto osoba u nás nikdy nebola školená v oblasti dynamickej, taktickej ani bojovej streľby,“ uviedli predstavitelia klubu. O jeho záujme o násilie a zbrane však hovoria aj spomienky ľudí, ktorí ho poznali ešte zo školských čias.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo/?fbid=122129376339456934&set=a.122093277915456934
Spolužiaci si spomínajú na kresby
Bývalí spolužiaci si totiž dodnes pamätajú kresby, ktoré vtedy považovali za čudné, no nebrali ich ako varovanie.
