Doktor Smrť robil kruté pokusy, po ktorých nemala mať deti. Viola z Lučenca porazila Mengeleho dvakrát
Vyškerený brutálny odľud mi ukradol to, na čom mi záležalo, čo som milovala, hovorila pani Viola.
Viola s rodinou stáli od Mengeleho len pár metrov, keď prechádzal okolo a jedným znamením rozhodoval o osude človeka – doľava znamenalo plyn, doprava práca alebo pokusy. Niekedy si vraj pri selekcii popiskoval valčík a rukou ukazoval do rytmu, akoby ňou veselo tancoval. „Nič o nás nevedel. Nevedel, že mamička pečie najlepšiu jablkovú pitu v meste, ani to, že nám plietla úžasne teplé šály a ponožky. Nevedel, že ja som veľmi šikovná v počtoch a pred vojnou som túžila stať sa lekárkou. Nevedel o nás nič. A ani ho to nezaujímalo. Nemali sme pre neho nijakú ľudskú hodnotu,“ uvádzala pani Viola v knihe Veroniky Homolovej Tóthovej.
Vyškerený odľud
Mladé dievča poslal na stranu smrti, no nakoniec sa na ňu pozrel a zavolal ju naspäť. „Koľko máš rokov?“ spýtal sa Mengele mladej Violy, ktorá mu hľadela do očí tmavých ako noc. Keď mu ustráchaným zachrípnutým hlasom povedala, že má 22 rokov, zrazu ukázal doprava. Viola ešte zvierala ruku svojej najlepšej priateľky, spriaznenej duše, svojej mamy, bez ktorej nevedela existovať, no Mengele vtedy rozhodol, že môže.
„Pozrel sa na naše prepletené prsty. Mali sme ich až biele z toho, ako sme sa držali. Prešiel pohľadom po mojej, na prvý pohľad nie celkom zdravej mamičke. Mala len jednu obličku a liečba v tom období nebola dostačujúca. A zrazu to urobil. Kopol do nej,“ spomínala pani Viola na moment, keď jej mamička spadla na zem. Po tom kopanci definitívne skončila Violina bezstarostná mladosť, no ešte netušila, že na tej rampe z ich rodiny nezostane absolútne nič. „Tam mi vyškerený brutálny odľud ukradol to, na čom mi záležalo, čo som milovala,“ spomínala neskôr pani Viola, ktorá síce prežila, no stala pokusným králikom doktora Smrti – Mengeleho dievčaťom.
Bili ju, až ohluchla
„Všeličo do nás fúkali. A Mengele si ma vybral a robil na mne pseudolekárske pokusy, všetko mi pokazil,“ opísala pani Viola, ktorá sa pre Mengeleho stala hračkou, predmetom krutosti a zvedavosti. „V koncentráku ma veľmi bili latou, až som z toho ohluchla. Bez načúvacieho prístroja vôbec nič nepočujem. Boli dni, keď som v tábore musela celý deň kľačať. Inokedy nám do rúk strčili tehly a nechali nás stáť, až kým sme nepadli od vyčerpania,“ vravela o momentoch, keď neverila, že prežije. Napriek všetkému dokázala Viola Fischerová nad Mengelem zvíťaziť.
