Problémy si nechali pre seba, preto sú spolu 55 rokov. Emil Horváth a Vierka si odohrali svojho Shakespeara
Úspech v herectve je podľa neho ako výsledok vo futbale - v sobotu platí, v utorok sa hrá nanovo.
„Nenazval by som to slávou, skôr by som povedal, že človek je verejne známy, lebo sa prezentuje v spoločenskom živote. Sláva je chvíľková záležitosť. U nás je to výhoda v tom, že pokiaľ človek osloví diváka, tú slávu v jeden večer má a ráno sa zobúdza do obyčajného dňa. Ak človek logicky uvažuje, je zorientovaný v divadle a v tejto umeleckej brandži, tak mám taký dojem, že len slabá nátura podľahne tomu, že všetko bude trvať večne,“ zamyslel sa v rozhovore pre 360tku.
Na všetko, čo sa mu za 58 rokov na scéne podarilo dokázať, je však prirodzene hrdý a vraví, že tváriť sa, že preňho ocenenia nič neznamenajú, by bolo zbytočne pokrytecké. Najnovšie k nim pribudla aj pamätná dlaždica na Filmovom chodníku slávy pred Divadlom Pavla Országha Hviezdoslava v Bratislave, ktorá nesie jeho meno.
„Bolo by pokrytectvo tváriť sa, že to nič nie je, ale človek tomu nemôže pripisovať neviem akú váhu. Je to skôr ocenenie v zmysle, že robím túto profesiu 58 rokov a som nejakou malou kachličkou v 107-ročnej histórii Slovenského národného divadla. To si samozrejme cením, ale nič to na veci nemení. Je to ako s futbalovým výsledkom - v sobotu platí, v utorok sa ide nanovo,“ zhrnul známy umelec.
