Za drevenou bránou sa akoby zastavil čas. Tajomný slovenský unikát pozná prekvapivo málo ľudí
Prejdete bránou a ocitnete sa o dvetisíc rokov späť.
Na prvý pohľad sa zdá, akoby tu zastal čas. Za drevenou bránou čakajú jednoduché obydlia, vysoké hradby aj miesto, na ktorom sa kedysi odohrávali tajomné obrady. Nie sú to však filmové kulisy či atrakcia vytvorená podľa fantázie. Tento kúsok sveta spred dvetisíc rokov máme priamo na Slovensku a mnohí okolo neho prechádzajú bez toho, aby tušili, čo sa ukrýva na neďalekom kopci.
Reč je o Archeoskanzene Havránok, ktorý sa rozprestiera nad Liptovskou Marou neďaleko obce Bobrovník. Patrí medzi najvýznamnejšie archeologické náleziská u nás a podľa portálu Visit Liptov sa stal prvým slovenským archeologickým parkom pod holým nebom. Na jednom mieste tak spája nenáročnú prechádzku, výhľady na okolitú krajinu aj príbeh, ktorý siaha hlboko do minulosti.
Brána do minulosti
Stopy osídlenia na Havránku priviedli archeológov do obdobia mladšej doby železnej. Na Liptove vtedy žili Kelti a nálezy ukázali, že nešlo len o niekoľko osamelých príbytkov. Miesto malo širší význam a plnilo obytnú, hospodársku, politickú aj náboženskú úlohu.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/liptovskemuzeum/posts/pfbid0ahpzReEwv5mdhN61NyXkbQkbABRNorJg32jD8SPj1NMrhjGt1pjxoLt9FPS3m8zPl
Veľký archeologický výskum súvisel s výstavbou vodného diela Liptovská Mara. Ako približuje Liptovské múzeum, budovanie priehrady a následné zatopenie územia ohrozovalo viaceré lokality. Výskumníci preto začali dôkladnejšie skúmať aj polohy v okolí a potvrdili význam osídlenia sústredeného práve na Havránku.
Návštevníci dnes nepozerajú iba na nenápadné základy ukryté v zemi. Vďaka experimentálnej archeológii tu vznikli rekonštrukcie obytných stavieb, pece na vypaľovanie keramiky, opevnenia, vstupnej brány aj časti areálu, v ktorom sa konali obrady. Človek tak nemusí iba hádať, ako mohol dávny život vyzerať – môže sa jeho kulisami priamo prejsť.
