Dobré noviny
Slováci na cintorínoch strácajú cit aj sebareflexiu. Jednej častej chybe sa počas Dušičiek vyhnite

Slováci na cintorínoch strácajú cit aj sebareflexiu. Jednej častej chybe sa počas Dušičiek vyhnite

Niektoré zaužívané zvyky majú od slušnosti ďaleko.

Cintorín je miestom tichej spomienky na tých, ktorí už nie sú medzi nami. Miestom, na ktorom by mala prevládať vzájomná úcta, rešpekt a pokoj. Počas Dušičiek sa však zapĺňa návštevníkmi a pietna atmosféra sa z neho často vytráca. Nejde o to, aby sme sa zväzovali prísnymi pravidlami alebo sa obávali každého prešľapu, stačí len dodržiavať základné pravidlá slušnosti. Práve tie však mnohým Slovákom v týchto dňoch unikajú.

Telefonovanie nechajte na inokedy

V prvom rade treba myslieť na ticho. Hoci sú cintoríny začiatkom novembra plné ľudí, hlasné rozhovory, ktoré sa nesú celým areálom, sem nepatria. Mali by prebiehať v primeranej hlasitosti, púšťanie hudby sa nehodí a ohľaduplnosť je namieste aj pri telefonovaní, ktoré je lepšie odložiť na neskôr.

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Foto: Magnific/magnific

„Sú miesta a situácie, keď telefón musíme vypnúť alebo stlmiť, napríklad v kine a divadle, pri stolovaní, v obchode, v škole, na svadbe alebo na cintoríne. Je trápne riešiť na verejnosti osobné záležitosti, preto aj na ulici alebo v električke povieme len to najnutnejšie a podrobnosti si necháme, až na súkromie. Málokto si taktiež uvedomuje, že do mobilu hovoríme hlasnejšie, ako keď hovoríme s človekom tvárou v tvár,“ vysvetlil pre Pravdu majster etikety Ladislav Špaček.

Strácame cit aj sebareflexiu

Svoju rolu zohráva aj oblečenie, na cintorín totiž ľudia neraz prichádzajú nevhodne odetí aj bez toho, aby si to uvedomovali. Nejde pritom len o farby. Dávno neplatí, že na pietne miesto treba zavítať výlučne v čiernom kabáte či s klobúkom na hlave. Dôležité je však zvoliť také šaty, ktoré rešpektujú charakter tohto miesta.

Článok pokračuje na ďalšej strane...

Časť 1 / 2

Už ste čítali?

Chce zvládnuť skok, aký Slovenky ešte neskočili. Olívia Lengyelová mala byť lyžiarkou, no nebol sneh

Kým jej spolužiaci sedia v škole, ona trávi čas na ľade. Sedemnásťročná…

Aj nebezpečná vrahyňa sa môže zmeniť. Maroš pomáha tým, od ktorých iní bočia, vo väzení vidí dva typy

Sedáva za jedným stolom s ľuďmi, ktorí sú často na okraji spoločnosti.

Nádory sa zmenšujú, no poisťovňa cúva. Mamička Nina píše dcére denník, keby tu raz pre ňu nebola

Na liek sa jej skladalo celé Slovensko a on zabral. Nina Rybárová…

Zo všetkých krajín zažili najväčšie prekvapenie práve vo Venezuele.

Janka a Ivan dva roky cestujú svetom na najškaredšom aute: Niektorí si myslia, že Slovensko je v Brazílii

Mladomanželia sú na neuveriteľne dlhej svadobnej ceste a stihli už prejsť všetky…

Jana Múdra, sestra Chirurgickej kliniky Fakultnej nemocnice Trenčín.

Babi, žijeme, kričí na zomierajúce pacientky sestra Jana. Za 24 rokov pochopila, že musí byť pilierom

Denne zachraňujú životy a od nás si zaslúžia viac pozornosti. Dobré…

Slovenská novinárka Katarína Antenozio, ktorá žije v Miláne.

Katarína žije roky v olympijskom Miláne: Soľnička sa tu nikdy nepodáva z ruky do ruky

Zimná olympiáda je lákadlom aj pre mafiu, prezradila v rozhovore.

Krasokorčuliar Adam Hagara so sestrou a trénerkou Alexandrou Hagarovou.

​Sestra a trénerka Adama Hagaru pre Dobré noviny: Slováci by o ňom mali vedieť jednu vec. Domov pôjdeme pyšní

Úspechy si naozaj vydrel a stojí za nimi veľa odriekania, priznala v rozhovore.