Slováci na cintorínoch strácajú cit aj sebareflexiu. Jednej častej chybe sa počas Dušičiek vyhnite
Niektoré zaužívané zvyky majú od slušnosti ďaleko.
Cintorín je miestom tichej spomienky na tých, ktorí už nie sú medzi nami. Miestom, na ktorom by mala prevládať vzájomná úcta, rešpekt a pokoj. Počas Dušičiek sa však zapĺňa návštevníkmi a pietna atmosféra sa z neho často vytráca. Nejde o to, aby sme sa zväzovali prísnymi pravidlami alebo sa obávali každého prešľapu, stačí len dodržiavať základné pravidlá slušnosti. Práve tie však mnohým Slovákom v týchto dňoch unikajú.
Telefonovanie nechajte na inokedy
V prvom rade treba myslieť na ticho. Hoci sú cintoríny začiatkom novembra plné ľudí, hlasné rozhovory, ktoré sa nesú celým areálom, sem nepatria. Mali by prebiehať v primeranej hlasitosti, púšťanie hudby sa nehodí a ohľaduplnosť je namieste aj pri telefonovaní, ktoré je lepšie odložiť na neskôr.
„Sú miesta a situácie, keď telefón musíme vypnúť alebo stlmiť, napríklad v kine a divadle, pri stolovaní, v obchode, v škole, na svadbe alebo na cintoríne. Je trápne riešiť na verejnosti osobné záležitosti, preto aj na ulici alebo v električke povieme len to najnutnejšie a podrobnosti si necháme, až na súkromie. Málokto si taktiež uvedomuje, že do mobilu hovoríme hlasnejšie, ako keď hovoríme s človekom tvárou v tvár,“ vysvetlil pre Pravdu majster etikety Ladislav Špaček.
Strácame cit aj sebareflexiu
Svoju rolu zohráva aj oblečenie, na cintorín totiž ľudia neraz prichádzajú nevhodne odetí aj bez toho, aby si to uvedomovali. Nejde pritom len o farby. Dávno neplatí, že na pietne miesto treba zavítať výlučne v čiernom kabáte či s klobúkom na hlave. Dôležité je však zvoliť také šaty, ktoré rešpektujú charakter tohto miesta.