Do mikrovlnky ich dávame celkom bežne. Tieto jedlá vás po zohriatí sklamú, jedno môže aj náhle vybuchnúť
Je rýchla, no týmto jedlám vôbec nesvedčí.
Keď zostane obed z predošlého dňa, riešenie býva automatické. Tanier putuje do mikrovlnky, nastavíme pár minút a čakáme, že jedlo bude chutiť takmer rovnako ako včera. Pri niektorých obľúbených pokrmoch však tento rýchly postup končí rozmočeným cestom, tvrdými sústami či mastnou omáčkou. V jednom prípade môže byť následok podstatne nepríjemnejší.
Ako uvádza portál Interez s odvolaním sa na gastronomický web Martha Stewart, mikrovlnná rúra síce šetrí čas, no nie každému jedlu vyhovuje spôsob, akým vytvára teplo. Mikrovlny rozkmitajú molekuly vody, cukru a tuku v potravinách, pričom jednotlivé časti pokrmu sa nemusia zohrievať rovnakou rýchlosťou. Výsledkom môžu byť horúce miesta, zatiaľ čo iné časti zostanú chladnejšie.
Keď zmizne chrumkavosť
Najrýchlejšie si rozdiel všimnete pri jedlách, pri ktorých rozhoduje chrumkavý povrch. Pizza sa v mikrovlnke nezohrieva tak, ako by sme si želali. Vlhkosť z omáčky a oblohy vsiakne do cesta, ktoré zmäkne, kým okraje môžu stvrdnúť a zostať gumové. Lepšiu službu jej podľa pôvodného zdroja urobí rúra alebo teplovzdušná fritéza.
Podobne dopadnú hranolčeky, nugetky či ďalšie vyprážané jedlá. Para zachytená pod pôvodne chrumkavou vrstvou ju pripraví o pevnosť a olej sa môže rozložiť nerovnomerne. Namiesto chrumkavého jedla tak na tanieri zostane mäkký a mastný výsledok. Vhodnejšie je pomalšie zohriatie v rúre.
Mikrovlnka nepomôže ani staršiemu pečivu, hoci tento trik pozná veľa domácností. Rýchle a nerovnomerné teplo narúša štruktúru škrobu. Jedna časť môže byť na chvíľu mäkká, iná zostane tvrdá a po krátkom čase sa pečivo často zmení na ťažko prežúvateľné. Šetrnejšou voľbou je hriankovač alebo rúra. Chrumkavé bochníky možno pred zohriatím jemne navlhčiť a zabaliť do alobalu.
