Po daždi nechodia hneď do lesa ako Slováci. Švédska metóda zberu húb má sedem pravidiel
Vedia vaše oči rozoznávať správnu žltú?
Možno ste už počuli od skúsených hubárov, že dobrý hubový les sa dá vraj spoznať aj podľa vône. Práve pred týmto trikom však švédsky mykológ varuje, pretože naň neexistuje vedecké potvrdenie. Kým psy dokážu pach húb zachytiť veľmi dobre, pri ľuďoch podľa Krikoreva neexistujú vedecké dôkazy, že by sme dokázali podľa vône spoľahlivo identifikovať les, v ktorom rastú huby. Oveľa viac vám môže napovedať to, čo vidíte okolo seba.
3. Dôležité je aj načasovanie
Ani skúsení hubári nevyrážajú do lesa bez toho, aby premýšľali nad tým, v akej časti sezóny sa práve nachádzajú. Jednotlivé druhy húb totiž nemajú rovnaký čas, keď sa im darí, a ich výskyt sa môže meniť aj podľa počasia či podmienok v konkrétnom lese.
Výskum švédskych hubárov ukázal, že skúsenosť zohráva pri úspešnom zbere významnú úlohu. Hubári si postupne vytvárajú vlastné znalosti o tom, kedy a kde sa určité druhy objavujú, a tieto poznatky potom využívajú pri ďalších výpravách do lesa. Nejde teda iba o to vyraziť po prvom daždi, ale vedieť, či sú už v danom období vhodné podmienky pre konkrétne huby.
2. Všímajte si pôdu
Skúsený hubár sa nepozerá iba na stromy, ale aj na pôdu pod nimi. Je totiž rozdiel, či kráčate po kyslej pôde pod ihličnanmi, alebo po pôde s vyšším pH v listnatom lese. Aj pôdne podmienky patria medzi faktory, ktoré ovplyvňujú, akým hubám sa na danom mieste darí.
V lesoch so smrekom či borovicou býva pôda často kyslejšia, zatiaľ čo pod niektorými listnatými drevinami, napríklad jaseňom či javorom, môže mať vyššie pH. Práve preto môže byť užitočné všímať si, aký charakter má miesto, kde huby rastú. Kyslejšie lesné pôdy často nájdeme pod ihličnanmi a práve v takýchto podmienkach sa môžu objavovať viaceré mykorízne druhy, napríklad rôzne hríbovité huby či rýdziky.
1. Najprv sledujte stromy
Podľa Krikoreva ide o najpraktickejší hubársky trik. Keď vojdete do lesa, nepozerajte okamžite iba pod nohy. Najprv sa pozrite, aké stromy okolo vás rastú. Mnohé obľúbené lesné huby totiž žijú v mykoríznej symbióze s koreňmi konkrétnych drevín.
Ak teda napríklad uvidíte brezy, môžete mať dobrý dôvod poobzerať sa po kozákoch. Kozák brezový je totiž úzko spojený práve s brezami. Pri boroviciach sa zase oplatí myslieť na rýdziky. Kuriatka sú ďalším dobrým príkladom. V Európe sa spájajú s viacerými drevinami, pričom medzi ich hostiteľov patria napríklad dub, buk, breza či borovica. „Myslite na stromy a dostanete sa ďaleko,“ radí švédsky odborník.
