Dedina s 200 obyvateľmi porazila sucho. Ľudia najskôr protestovali, no dnes starostovi ďakujú

Ide o obec Vohančice v okrese Brno, ktorá ešte pred niekoľkými rokmi bojovala s vysychajúcimi studňami a takým nedostatkom vody, že sa v nej istý čas nesmelo ani stavať. Obyvatelia navyše dostali zákaz polievať záhrady či napúšťať bazény. Dnes je však situácia úplne iná a obec dokonca počíta s tým, že v najbližších rokoch v nej pribudne približne stovka nových domov. Ako uviedla Česká televízia, namiesto hľadania ďalšieho vrtu sa jej vedenie rozhodlo urobiť niečo oveľa odvážnejšie – vrátiť vodu do krajiny.

Miestni protestovali

„Najťažšie bolo ľuďom vysvetliť, prečo tam, kde bolo obilie, zrazu sejeme trávu. Prečo namiesto príjmov z prenájmu polí investujeme do krajiny. Zo začiatku bol odpor naozaj veľký,“ priznal starosta obce Petr Blahák v rozhovore pre iDnes.cz. Niektoré kroky ľuďom spočiatku pripadali nepochopiteľne.

Prečítajte si tiež: Prastará austrálska metóda proti suchu pomôže slovenským záhradkárom. Je lacná a šetrná k prírode

„Obec prestala prenajímať veľké lány pôdy, rozdelila ich novými cestami, vysadila tisíce stromov a vytvorila kvitnúce lúky. Dnes však celá krajina pôsobí tak prirodzene, akoby tu bola odjakživa. Stopy ľudskej činnosti sú v nej takmer neviditeľné,“ vysvetľuje krajinná architektka Jana Janíková.

Investícia za milióny

Počas ôsmich rokov sa nakoniec podarilo premeniť 33 hektárov okolitej krajiny, kde vznikli rybník, sústava mokradí, retenčné nádrže, poldre a protierózne valy, obnovili sa poľné cesty a pribudli tisíce stromov a kríkov. Celý projekt vyšiel približne na 80 miliónov českých korún (3,30 milióna eur), pričom obec zaplatila približne štvrtinu a zvyšok pokryli dotácie. „Vybudovali sme sústavu tôní a rybník. Vysadili sme tiež biocentrum, ktoré má pracovný názov generátor vody. Je v ňom šesťtisíc stromov a päťtisíc kríkov,“ opísal starosta obce Blahák.

Prečítajte si tiež: Veľká MAPA vzácnej vody: Slovensko vysychá. Pozrite sa, aké zásoby má vaše mesto či obec

Nešlo pritom iba o veľké vodné plochy. Tam, kde predtým voda po daždi rýchlo stekala do obce alebo na cestu, vznikla kaskáda protieróznych valov a ďalšie opatrenia, ktoré ju dokážu zachytiť a postupne uvoľňovať do krajiny.

Zmeny sú citeľné

„Všetka voda tiekla buď na cestu, alebo do obce. Preto sme tu vybudovali kaskádu protieróznych valov a do voľnej krajiny vysadili ďalších dvetisíc stromov,“ vysvetlil starosta, ktorý je rád, že obyvatelia, ktorí kedysi proti zmenám protestovali, dnes sami sadia stromy. Na vlastné oči totiž vidia, že v obci je príjemnejšia klíma a voda sa objavuje aj na miestach, ktoré inokedy vždy vyschli.

Prečítajte si tiež: Indovia zvládajú štyridsiatky vďaka lacnému triku. Ochladí ich nápoj, ktorý si pripravujú už tisícky rokov

Z malej obce, ktorá kedysi riešila, ako vôbec zabezpečiť vodu pre svojich obyvateľov, sa stal príklad pre ďalších starostov, odborníkov a samosprávy, ktoré hľadajú spôsob, ako sa pripraviť na čoraz suchšiu a extrémnejšiu budúcnosť. A tak zatiaľ čo inde rieky miznú, pôda prahne po každej kvapke a stromy počas leta predčasne zhadzujú listy, jedna malá obec ukázala, že boj so suchom sa nemusí skončiť porážkou. „Krajina nie je niečo, čo raz vybudujete a máte hotovo. Musíte sa o ňu starať neustále. Dnes už však vieme, že to celé dáva zmysel,“ odkázal starosta Blahák.