Na slovenskom mori bol hviezdou. Belmondo Šíravy až po rokoch odhalil neuveriteľné tajomstvo
Ján Mosorjak prežil príbeh ako z filmu.
Marika Dzurindová mu na znak vďaky poslala dar, ktorý má pre neho väčšiu hodnotu než akékoľvek ocenenie – záchranné koleso s jednoduchým nápisom „Ďakujem, Marika.“
Hoci Ján Mosorjak počas svojej kariéry zachránil deväť ľudí, nie všetky zásahy mali šťastný koniec. Počas druhej sezóny na Zemplínskej šírave už nebol na všetko sám. Pribudol k nemu kolega Igor, no ani dvaja plavčíci nedokázali zabrániť každej tragédii. Jedného dňa dostali hlásenie o topiacom sa mužovi pri Medvedej hore, no keď dorazili na miesto, bolo už neskoro.
Ak by uviazol, utopil by sa
„Kým sme sa dostali k jednému topiacemu, bolo neskoro. Išiel som sa po neho potopiť, no vo veľkej hĺbke som narazil na stĺp s ostnatým drôtom. Ten tam zostal potom, ako tam tie dediny zatopili a nechali tam všetko, ako bolo. Ak by som tam uviazol, utopil by som sa,“ opísal pre Nový Čas okamih, na ktorý nikdy nezabudol. Na dne vodnej nádrže totiž po zatopených obciach zostávali ploty, stĺpy či kusy hospodárskych stavieb. Záchranári o nich vedeli, no pri záchrane človeka nebolo času rozmýšľať nad vlastnou bezpečnosťou.
Práve tento zásah sa stal momentom, keď si pán Ján uvedomil, aká tenká je hranica medzi životom a smrťou. „Strašne som sa vtedy zľakol, to ma nakoniec od tejto práce odradilo. Kariéru som onedlho ukončil,“ priznal. Hoci sa po udalostiach v roku 1968 naplno vrátil k školstvu, na svoje záchranárske zásahy nikdy nezabudol. Spomedzi všetkých si dodnes najživšie pamätá ten, ktorý zažil ešte vo Vyšných Ružbachoch.
„Bolo to dievčatko a už aj oči malo pretočené. Dvíhal som ju z vody a veľmi som sa zľakol, ale stlačil som jej bruško a keď vyvrátila vodu, kopla nohami a utiekla k deťom,“ spomínal pre Nový Čas na zážitok z Vyšných Ružbachov. Keď ju chcel nájsť a upozorniť rodičov, už ju nikde nevidel. „Možno sa aj predo mnou skrývala,“ pousmial sa.
Športovec aj v deväťdesiatke
Aj keď od čias, keď bol Šíravským Belmondom uplynulo takmer šesť desaťročí, pohyb zostal prirodzenou súčasťou jeho života. Pán Ján Mosorjak ešte donedávna plával na paddleboarde a nie tak dávno súťažil v Jasnej na majstrovstvách Slovenska v lyžovaní vo vekovej kategórii 85+. „V slalome vyhral, smial sa, že bol jediný súťažiaci,“ uviedol pre Korzár Martin Urban, kurátor zo Zemplínskeho múzea, ktorý 91-ročného Jána Mosorjaka vyspovedal pri príležitosti spustenia výstavy o Zemplínskej šírave.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/TeleviziaSirava/posts/pfbid02o9ZrtdFM9VVVcE3D8GoQTzY4jAJ9qzAQuyN9YG1fakUb9zMDjZQDChVWVpu9uLsdl
Na Zemplín sa pritom pán Ján rád vracia aj dnes. Nie kvôli spomienkam na vlastnú slávu, ale preto, že práve tam prežil najkrajšie roky, ktoré ho navždy spojili s miestom, kde sa rodilo slovenské more.
