Rozbehol sa naňho aj legendárny megamedveď Golem. Fotograf Rado vie, čo Slovákov dostáva do problémov
Dve veci podľa neho môžu za to, prečo sú v niektorých lokalitách medvede premnožené.
Najskôr mu ľudia neverili, že vôbec stretol medveďa. Keď o tom rozprával chlapom v krčme, iba mávli rukou a smiali sa. Tak si Rado Haluza kúpil prvý fotoaparát, aby mal dôkaz. Dnes má tento známy fotograf, strážca a milovník divokej prírody za sebou tisíce pozorovaní týchto šeliem a niektoré pozná celé roky. Stretol aj legendárneho liptovského Golema, ktorého považuje za najväčšieho medveďa, akého osobne videl. Práve pri ňom zažil nepríjemné chvíle. Rado Haluza však tvrdí, že najväčším problémom nie je samotný medveď, ale to, že ľudia často vôbec nevedia, ako žije.
Jeho škôlkou bola príroda
„Mojou škôlkou bola príroda. Obaja rodičia pracovali v lese – otec bol pilčík a mama sadila stromčeky. Keďže ma nemali kam dať, brávali ma so sebou do lesa. Kým oni pracovali, ja som behal po hore,“ spomínal Rado Haluza v podcaste TROSHKA. Práve tam si podľa vlastných slov vytvoril vzťah k divokej prírode, ktorý ho sprevádza dodnes. A keďže v lese trávi veľkú časť života, postupne sa naučil všímať si veci, ktoré bežný návštevník často prehliadne – stopy po medveďoch.
„Úplný začiatok môjho zdieľania zážitkov bol vlastne v tom, že mi ľudia neverili. Napríklad som povedal, že som stretol medveďa, a oni mi to neverili. Keď som to povedal chlapom v krčme, len mávli rukou a zasmiali sa. Vtedy mi napadlo, že to nejako natočím,“ vysvetlil. V tom čase však ešte neexistovali telefóny, ktoré by dokázali zachytiť kvalitné zábery zvierat v divočine. Kúpil si preto prvý fotoaparát a začal si z lesa nosiť vlastné „dôkazové materiály“. Odvtedy sa jeho pohľad na medvede zmenil z obyčajného pozorovania na dlhodobé sledovanie ich života. A čím viac ich videl, tým viac nadobúdal presvedčenie, že zviera, ktorého sa mnohí ľudia boja, je zároveň jedným z najviac nepochopených obyvateľov slovenských hôr.
Slováci nič nevedia
Za svoju kariéru videl tisíce medveďov. Niektoré z diaľky, iné naozaj zblízka. Napriek tomu o nich nehovorí ako o monštrách, ktoré čakajú na človeka v lese. „Je to naozaj krásne zviera a ťažko sa to vysvetľuje niekomu, kto to nezažil, nestál pri ňom a neucítil ten moment na vlastnej koži. Ten pocit sa podobá skoku z lietadla, keď ti v tele prúdi adrenalín. Presne niečo také prežívaš aj pri medveďovi,“ opísal v podcaste TROSHKA. Podľa Haluza práve neznalosť spôsobuje mnohé nepríjemné situácie. Človek jednoducho nevie, čo zviera robí, prečo sa tam nachádza a ako na jeho prítomnosť reagovať.
„Nie sú to až také strašné zvieratá, ako sa o nich píše. Sú len nepochopené. Ľudia o ich živote nevedia absolútne nič, a preto prichádza k nepríjemným stretom a konfliktom. Pritom stačí vedieť, ako žijú,“ vysvetlil.
Stretnutie s obrom
Jedného z najväčších medveďov, akých kedy zaznamenal, dokonca nevidel naživo. Zachytila ho fotopasca a záberom sám chvíľu neveril.
