Rozbehol sa naňho aj legendárny megamedveď Golem. Fotograf Rado vie, čo Slovákov dostáva do problémov
Dve veci podľa neho môžu za to, prečo sú v niektorých lokalitách medvede premnožené.
„Bol to taký obor, že keby som ho nenatočil, nikto by mi neveril. Bol to neskutočne veľký medveď. Keď som sa díval na zábery z fotopasce, nevedel som, či ten obraz neskresľuje, a sám pre seba som si hovoril: ‚Je naozaj taký veľký, alebo sa mi to len zdá?‘“ spomínal Rado, ktorý sa rozhodol urobiť jednoduchý experiment.
Golem, legenda z Liptova
Prešiel presne tým istým chodníkom ako medveď a porovnal jeho výšku s okolím. „Popri ceste bol smrek, tak som si zapamätal, po ktorú čečinu mu siahal chrbát. Keď som k tej čečine prišiel ja, mal som ju až po prsia. Predstav si potom, čo to musí byť za obludu, keď sa postaví na zadné,“ dodal. Ešte silnejšie puto si však vytvoril s medveďom bez ucha, ktorého ľudia poznajú pod menom Golem. Haluza ho stretáva už roky a zažil s ním aj poriadne dramatické chvíle.
„Je to už taká liptovská legenda. Stretol som ho aj tento rok, z čoho sa veľmi teším, lebo je to už taký deduško a človek nikdy nevie, kedy ho vidí naposledy,“ prezradil Rado, ktorý priznal, že ich posledné stretnutie nebolo vôbec pokojné. Bola medvedia ruja a Haluza kľačal na lúke za fotoaparátom. Golem ho zrejme v tráve neidentifikoval ako človeka.
„Golem videl v tráve len nejakú kôpku. V období parenia samce medzi sebou bojujú a odháňajú slabšie jedince, tak si možno myslel, že som ďalší medveď. Rozbehol sa proti mne, akoby ma chcel vyhnať,“ opísal dramatický okamih. Haluza sa postavil od fotoaparátu a vtedy medveď pochopil, že pred ním nestojí ďalší samec. Otočil sa a vrátil k medvedici.
Lesný duch
Kto chce pochopiť, prečo k stretom dochádza, musí podľa Haluza najskôr pochopiť samotného medveďa. Za normálnych okolností nejde o zviera, ktoré by vyhľadávalo človeka alebo sa chcelo prechádzať po otvorenom priestranstve. „Medveď je vo svojej podstate samotár, ktorý žije pomerne tajným životom. Nerád sa ukazuje na otvorených priestranstvách,“ vysvetlil. Obzvlášť to podľa neho platí pre staré samce, ktoré označuje za akýchsi „lesných duchov“. Na Slovensku však existujú oblasti, kde je situácia odlišná.
„Na niektorých miestach, ako je napríklad Horný Liptov alebo Poľana, je však situácia zlá a bolo by potrebné ju riešiť. Medvede sa tam totiž správajú úplne inak, než by sa mali,“ opísal rizikové medvede, ktoré schádzajú z lesov najmä kvôli potrave.
Kde nájdete medveďov
„Na Liptove sú kukuričné polia a zrazu tam vidíš aj dvadsať či tridsať medveďov na jednom mieste,“ upozornil. Medvede pritom podľa neho prirodzene vyhľadávajú húštiny, mladé smrečky, malinčie, čučoriedky či vysoké trávy. Práve tam majú počas dňa pokoj.
Problémom podľa Rada je, že do týchto miest čoraz častejšie vstupuje človek – cyklisti, motorkári, turisti, bežci, hubári, fotografi, poľovníci či psíčkari. „Medvede vyhľadávajú miesta, kam ľudia nechodia a do húštiny sa len tak niekto netrepe,“ vysvetlil. Už aj tam však podľa jeho skúseností chodia hubári či zberači plodov, ktorí nevedia zhodnotiť riziko a dochádza k stretom s medveďmi. Práve v húštine môže vzniknúť veľmi nebezpečná situácia, človek tam nevidí ďaleko a rovnako ani medveď nemusí o človeku vedieť.
„Keď tam vyrušíš medveďa z tesnej blízkosti, vzniká problém,“ upozornil skúsený fotograf, ktorý Slovákom radí, aby sa naučili aj to, ako sa medvede počas roka presúvajú za potravou.
