Parlament bude slávnostne zasadať kvôli svätým bratom
Sprítomňovaním svätých bratov podľa Zmajkovičovej posilňujeme naše národné povedomie, národnú hrdosť, vlastenectvo a štátnosť.
BRATISLAVA 30. júna – Národná rada SR bude mať na budúci týždeň vo štvrtok slávnostné zasadnutie pri príležitosti 1150. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda na územie dnešného Slovenska.
Na schôdzu, ktorá bude v budove starej Slovenskej národnej rady, príde aj prezident Slovenskej republiky a členovia vlády Slovenskej republiky.
Ako povedala pre agentúru SITA podpredsedníčka NR SR Renáta Zmajkovičová, sprítomňovaním svätých bratov posilňujeme naše národné povedomie, národnú hrdosť, vlastenectvo a štátnosť v integrujúcej sa Európe.
Zároveň pripomenula, že títo vierozvestcovia k nám priniesli texty Svätého písma a cirkevného práva a zároveň položili základy našej právnej kultúry. Podľa nej, ak dnes máme Slovenskú republiku, musíme si pripomínať, že má korene už v dávnom stredoveku. „K jej ohraničeniu prispelo uznanie cirkevnej autonómie, ktorú presadzoval biskup svätý Metod,“ povedala. Pokusy Slovákov v dejinách, ktorí sa chceli vymedziť z väčších celkov, sa opierali podľa nej o tento základ.
Na Slovensku je 5. júla štátny sviatok, keď si pripomíname slovanských vierozvestcov svätých Konštantína a Metoda, ktorí priniesli vieru, zostavili slovanské písmo (hlaholiku) a preložili do staroslovienčiny liturgické a biblické texty. Bratia sa narodili v meste Solún (Thessaloniké) v severnom Grécku, Metod okolo roku 815 a Konštantín v roku 827.
Metod študoval právo, stal sa správcom veľkej byzantskej župy, ktorej obyvateľstvo bolo slovanské. Konštantín študoval v Carihrade na cisárskej škole spolu s budúcim cisárom Michalom III. Po skončení štúdií zastával vysoké funkcie. Bol bibliotekárom carihradského patriarchu a prednášal na cisárskej škole. Pre jeho vzdelanie ho označovali za „filozofa“. V roku 855 odišli bratia do kláštora na horu Olymp v Malej Ázii. Cisár Michal III. ich však čoskoro poslal ako poslov k Chazarom, ktorí mali svoje sídla medzi Čiernym a Kaspickým morom. Cestou sa zastavili na Kryme, kde našli pozostatky sv. Klementa, štvrtého pápeža, ktorý zahynul mučeníckou smrťou. Pozostatky neskôr preniesli do Ríma.
V roku 863 cisár bratov poslal ako vierozvestov na Veľkú Moravu. Pre toto poslanie zostavili slovanské písmo (hlaholiku) a preložili do staroslovienčiny liturgické a biblické texty. Okrem hlásania evanjelia pripravovali mladých mužov na kňazstvo. V roku 867 odišli do Ríma, kde pápež Hadrián II. schválil ich činnosť a uznal staroslovienčinu ako liturgický jazyk. Konštantín, ktorý na sklonku života prijal meno Cyril, vstúpil v Ríme do kláštora, kde zomrel 14. februára 869. Pochovaný je v Bazilike sv. Klementa v Ríme. Pápež Hadrián II. vymenoval Metoda za apoštolského legáta a za arcibiskupa pre územie Veľkej Moravy. Cestou z Ríma ho však bavorskí biskupi zajali a väznili vo Švábsku. Metod zomrel 6. apríla 885 a pochovali ho v hlavnom moravskom chráme, dodnes však nie je jasné, kde sa presne nachádzal.
