Cítil, že nie je synom, ktorého chcel jeho otec. Z nepochopeného chlapca napokon vyrástla hviezda
Som tu. Empatický a vystretý, hovorí dnes.
Jeho otec bol vždy často preč. Domov sa vracal len nakrátko a chlapček si dodnes pamätá sklamanie v jeho očiach z toho, že nie je synom, ktorého chcel alebo si predstavoval. Niekedy mu to dal otec pocítiť priamo, inokedy nepriamo. No chlapec to vnímal aj v momentoch, keď to nebolo vyslovené. V rodine, ktorá vôbec nežila umením, bol on ten iný. Rád chodil do kina, hlavu mal často strčenú v knižke a maskulínne reči jeho otca ho vôbec nezaujímali.