Expertom sa podarilo rozlúštiť tajné stránky v denníku Anny Frankovej. Nad ich obsahom sa pousmejete
Anna Franková bola obyčajné dievča. Dôkazom sú jej slová, ktoré sa po dlhých rokoch podarilo rozlúštiť.
AMSTERDAM 16. mája - Holandskí výskumníci odhalili dlho nevylúštiteľné tajomstvá ukrývajúce sa v denníku Anny Frankovej. Experti Domu Anny Frankovej prezradili, že doteraz nerozlúštené strany denníku obsahovali päť preškrtnutých viet, štyri „neslušné“ vtipy a 33 riadkov úvah o sexuálnej výchove a prostitúcii. Dievčatko, ktoré sa so svojou rodinou muselo počas vojny ukrývať, si tieto vety zapísalo približne tri mesiace po tom, ako sa pred nacistami ukryli v tajnej časti jedného z amsterdamských domov. Malo ísť o dátum 28. septembra 1942.
Autorka denníku najnovšie odhalené tajomstvá v tej dobe prelepila lepiacou páskou. Doba však pokročila, technika je vyspelejšia a tak sa konečne podarilo odkryť „tajomstvá“ mladej Anny. „Nikto, kto bude čítať tieto pasáže, sa neubráni úsmevu. Je z nich jasné, že Anna, popri svojom talente, bola v prvom rade úplne normálne dievča,“ prezradil riaditeľ holandského Inštitútu pre štúdiá vojny, holokaustu a genocídy Frank van Vree.
V čase zapisovania si svojich poznámok a myšlienok, malo židovské dievčatko 13 rokov. Na „tajných stránkach“ zaznamenala aj to, že keď dievča dostane vo veku približne 14 rokov prvú menštruáciu, je to znamenie. „Je to znamenie, že je zrelá na to, aby mala vzťahy s mužmi, no, samozrejme, nerobí to, kým sa nevydá,“ takto nejako pravdepodobne Anna premýšľala. Na ďalších stranách sa objavili aj úvahy o prostitúcii. „Všetci muži, ak sú normálni, chodia za ženami. Ženy tohto typu ich oslovujú na ulici a potom idú spolu. V Paríži na to majú veľké domy – tatino tam bol,“ skonštatovala.
Denník Anny Frankovej objavil jediný preživší z ich rodiny a to jej otec Otto Frank. Rodina bola totiž v auguste 1944 nacistami odhalená a poslaná do koncentračných táborov. Anna poslednýkrát vydýchla v koncentračnom tábore Bergen-Belsen vo veku 15 rokov. Podľa všetkého „stál“ za jej smrťou týfus. Keď teda jej otec po návrate do Amsterdamu našiel zápisky svojej dcéry, rozhodol sa s pomocou rodinných príslušníkov dať im podobu knihy. Tá sa stala jednou z najznámejších kníh minulého storočia.
