Ľudia si mysleli, že skončí rovnako ako ona. Statočný syn Martinky z Turca si vybral celkom iný život
Až v detskom domove videl, že futbal je hra s loptou.
„Cez okno si pamätám, ako mi podala jedlo,“ povedal Vlado, ktorý klopal babke na stenu, aby mu cez okno podala niečo jesť alebo piť. Človek si pri tom nevyhnutne kladie otázku, ako je možné, že takéto situácie sa diali v domácnosti, ktorú pravidelne navštevovali médiá.
Fľašky nosili aj novinári
„Ak do domu prichádzali novinári, kameramani, produkčné tímy, ktoré videli viac než len to, čo sa dostalo do vysielania, prečo nikto nezasiahol skôr? Prečo sa z cudzej bolesti stala zábava?“ pýtajú sa ľudia v komentároch. Vlado na to neodpovedá priamo, no jeho slová naznačujú viac než dosť.
„Bol tam podľa mňa tlak z každej strany... ale veľa ľudí sa smialo. Nevedelo sa pomôcť alebo nechceli,“ vravel chlapec, ktorý si odmalička uvedomoval, že s jeho mamou nie je všetko v poriadku. „Prepadla alkoholu, prepadla sláve. Novinári tiež v tom majú istú rolu,“ povedal bez obalu o takých, ktorí k nim sami nosili fľaše alkoholu.
Prvýkrát hral futbal
Zlom v jeho živote prišiel nečakane, keď mal 11 rokov. „Povedali nám, že ideme na tábor. Boli sme veľmi radi,“ spomínal na moment, keď ešte netušil, že sa jeho život zásadne zmení. Namiesto tábora sa ocitol v detskom domove v Ružomberku. Práve tam zažil niečo, čo by malo byť samozrejmosťou – bezpečie. „Tam som pochopil, že asi tábor to teda nie je, ale bude to pobyt na dlhšiu dobu,“ spomínal si Vlado. Hoci by takáto situácia mohla byť pre dieťa traumatizujúca, v jeho prípade znamenala začiatok novej kapitoly.
