Majka Demitrová po 21 rokoch prehovorila o smrti synčeka Tobiasa: Oslobodili ma až silné slová kňaza
Ako skúsená psychologička dnes už vie, že neexistuje jeden správny spôsob smútenia.
Dušičky sú časom, keď sa naše myšlienky vracajú k tým, ktorí už nie sú medzi nami. Pre Majku Demitrovú sú spomienky spojené nielen s milovaným manželom Paľkom, ale aj so synčekom Tobiasom, ktorý zomrel len štyri dni po narodení. Rodinu vtedy zasiahla bolesť, na ktorú sa nedá pripraviť a ktorú nedokáže vymazať ani plynutie rokov. Majka sa musela naučiť žiť s vedomím, že niektoré straty zostávajú súčasťou človeka navždy. Po 21 rokoch od smutnej udalosti teraz v rozhovore pre Moje zdravie priznala, že v najťažších chvíľach jej pomohli slová kňaza. Ich význam pochopila až postupne.
Na príchod dvojičiek sa tešili
V roku 2005 sa Demitrovci tešili na príchod dvojičiek Zary a Tobiasa. Počas komplikovaného tehotenstva bola Majka hospitalizovaná v nemocnici a starostlivý manžel chcel byť stále po jej boku. Nechýbalo veľa a nezahral by si ani na majstrovstvách sveta, na ktoré nakoniec odletel hneď, ako sa zlepšil manželkin zdravotný stav. Radosť z narodenia dvojičiek však čoskoro vystriedala obrovská bolesť. Napriek úsiliu lekárov sa Tobiasa nepodarilo zachrániť. Zomrel len štyri dni po narodení.
Pre rodičov to bola rana, na ktorú ich nemohlo pripraviť nič, čo dovtedy prežili. Paľo Demitra vtedy vyhlásil jediné: „Rád by som vyjadril veľkú vďaku všetkým lekárom, ktorí sa starali o manželku v tehotenstve a počas pôrodu, ako aj lekárom, ktorí vynaložili veľké úsilie, aby Tobiasa zachránili.“
Malá Zara zostala pre rodinu veľkým zdrojom radosti a pomáhala rodičom zvládať bolestné obdobie. Strata dieťaťa však v Majke zanechala hlbokú stopu. Človek sa môže snažiť pochopiť, prečo sa niečo také stalo, no nie na každú otázku existuje odpoveď, ktorá by priniesla úľavu. O bolestnej strane prehovorila až teraz po 21 rokoch.
Čakala, kedy bolesť konečne pominie
Keď sa Majka snažila vyrovnať so smrťou synčeka, potrebovala nájsť spôsob, ako s touto skúsenosťou ďalej žiť. Prirodzene túžila po chvíli, keď už nebude tak veľmi bolieť. Práve vtedy sa obrátila na svojho kňaza Milana Kováča a položila mu otázku, ktorú si po strate blízkeho človeka kladie mnoho ľudí.
