Mykologička Kautmanová: Jedna naša huba má protirakovinové účinky. Inú liečivú už Slováci takmer vyhubili

„Huby sú mimozemšťania, civilizácia, ktorá žije pod našimi nohami. Priamo s nami. A až v posledných rokoch zisťujeme, čo všetko o nich nevieme,“ prezradila v podcaste TROSHKA špičková slovenská mykologička Ivona Kautmanová. Hoci ich väčšina z nás vníma najmä ako súčasť jesenného taniera, svet húb je oveľa zložitejší. Niektoré produkujú látky, ktoré zabíjajú baktérie, iné môžu mať liečivé účinky a jedna z nich bola na Slovensku dokonca taká cenná, že sme ju takmer vyhubili. Naši predkovia pritom presne vedeli, na čo ju používať.

Niektoré zabíjajú, iné pomáhajú

Huby podľa mykologičky dokážu vytvárať látky, ktoré majú pre človeka pozoruhodné vlastnosti. Práve svet húb sa totiž spája aj s objavom jedného z najznámejších liekov v dejinách medicíny. „Huby uvoľňujú do okolia látky, ktoré zabíjajú baktérie. Tak sme získali penicilín. Pretože penicilín je vlastne len pleseň a objavili ho, keď sa niekomu bakteriálna kultúra pokazila a začala plesnivieť v Petriho miske. Bol to Alexander Fleming, ktorý za to aj dostal Nobelovu cenu. Bol jedným z prvých, čo si všimli, že okolo tej plesnivej škvrny vôbec nerástli baktérie. Takže tá huba musela do prostredia uvoľňovať niečo, čo zastavuje rast a rozmnožovanie baktérií. Tak sme dostali antibiotiká,“ uviedla Kautmanová v podcaste TROSHKA.

Prečítajte si tiež: Mykologička Ivona Kautmanová: Najlepšia slovenská huba je lepšia aj ako dubák, z lesov však záhadne mizne

Huby však podľa nej produkujú látky, ktoré môžu byť nielen liečivé, ale aj toxické. To, čo je nebezpečné pre človeka, pritom nemusí byť nebezpečné pre iné organizmy. „Vieme, že niektoré huby rozhodne nemáme jesť, lebo sú pre nás jedovaté, ale pre slimáka napríklad vôbec nie sú toxické. Slimák si pokojne zje muchotrávku zelenú, ktorá by nás zabila,“ vysvetlila mykologička a dodala, že pre slimáka je zase toxická soľ, ktorú ľudia bežne konzumujú. Rovnako zaujímavé ako toxické vlastnosti húb sú tie liečivé.

Liečivú hubu Slováci takmer vyhubili

„Číňania to vedeli už pred šiestimi tisíckami rokov a používali liečivé huby. U nás taká tradícia nie je. Vždy sme sa viac liečili bylinkami, ale každý vie, že bylinky liečia. Každý pozná, že lipový čaj alebo rebríček sú na niečo dobré. A huby majú podobné látky. Teraz je to veľká novinka za posledné desaťročia, že západná kultúra objavila, že aj huby môžu byť liečivé,“ pripomenula.

Prečítajte si tiež: Taliani nechodia na huby s nožíkom a igelitkou ako Slováci. Ich metóda má prísne pravidlá

Práve na Slovensku existuje príbeh huby, ktorej liečivé vlastnosti poznali už naši predkovia. Jej osud je pritom poriadne dramatický. Kvôli jej využívaniu sa totiž podľa Kautmanovej dostala na pokraj úplného vyhubenia.