Hubárske fitness vás dostane do formy. Manuálna terapeutka vysvetlila, ako spojíte príjemné s užitočným
Aj hubárčenie už možno podľa odborníkov považovať za akýsi druh športu.
To, že domov prídete s plným košíkom nazbieraných húb, nemusí byť jediný benefit vášho niekoľkohodinového hubárčenia. Ako totiž upozorňuje portál iDnes.cz, aj to by sme už mohli považovať za šport, aj keď možno menej očakávaný.
Kombinuje totiž chôdzu, navyše často po nerovnom povrchu, pri ktorej sa pravidelne zastavujete, a do toho nechýba tiež predkláňanie, drepovanie či opakované vstávanie. Manuálna terapeutka Veronika Jarolímová preto vysvetľuje, na čo si dať v lese pri zbieraní húb pozor a s čím by ste mohli mať pri svojom fyzickom výkone najväčšie problémy.
Les vás núti reagovať
Hoci ho mnohí za šport nepovažujú, pre telo hubárčenie predstavuje pomerne pestrú a občas aj namáhavú záťaž. A najviac dostávajú zabrať chodidlá, kotníky, stehná a tiež bedrová časť chrbtice. Je to preto, že pri bežnej prechádzke po rovnom povrchu sa človek zväčša pohybuje plynule, no na druhej strane hubár často spomaľuje, mení smer, prekračuje vetvy či korene a veľakrát musí šliapať aj do svahu či sa predierať vysokou trávou. Popritom má často sklonenú hlavu, keďže sleduje zem, predkláňa sa a aj drepuje.
Pohyb po nerovnom teréne môže byť síce pre človeka prínosný, no zároveň môže odhaliť zlú kondíciu či obmedzenú pohyblivosť. „Hubárčenie je typickým príkladom aktivity, pri ktorej sa strieda relatívne pokojná chôdza s krátkymi, ale opakovanými pohybmi do predklonu, drepu a rotácie. Jednotlivo nejde o nič náročné, po dvoch alebo troch hodinách sa však záťaž nasčíta. Človek potom môže cítiť stehná, bedrá alebo kotníky podobne ako po ľahšom športovom výkone,“ vysvetľuje manuálna terapeutka.
