Rozbehol sa naňho aj legendárny megamedveď Golem. Fotograf Rado vie, čo Slovákov dostáva do problémov

Rady Rada Haluzy: Ako sa vyhnúť nepríjemnému stretnutiu

Prevencia je podľa Rada Haluzy pri pohybe v prírode najdôležitejšia. Človek by mal vedieť, kde sa medvede pohybujú, čo v danom období vyhľadávajú a predovšetkým rozpoznať situácie, v ktorých by mohlo dôjsť k náhlemu stretnutiu. Ak sa už človek v lese ocitne v blízkosti medveďa, rozhodujúce môže byť to, ako zareaguje.

• Vyhýbajte sa neprehľadným húštinám: Medvede cez deň radi odpočívajú v nepreniknuteľných porastoch, ako sú mladé smrečky, malinčie, vysoká tráva či čučoriedky. Ak nemusíte, do hustého porastu radšej nevstupujte.

• Sledujte podmienky v okolí: Ak fúka silný vietor, šumí potok alebo je v lese iný hluk, medveď vás nemusí počuť. V takom prípade treba byť ešte opatrnejší a viac vnímať okolie.

• Dávajte o sebe včas vedieť: Pri prechádzaní neprehľadným terénom robte primeraný hluk – odkašlite si, rozprávajte sa alebo napríklad zlomte konár. Medveď potrebuje dostatok času a priestoru, aby o vás vedel a mohol sám pokojne ustúpiť.

• Poznajte pobytové znaky: Medveď po sebe v lese zanecháva viacero stôp, ktoré môžu človeka upozorniť na jeho prítomnosť:

• Chodníky v tráve: Prechod jeleňa či diviaka zanechá len úzky pás, no človek alebo medveď vyšliapu vo vysokej tráve širšiu uličku.
• Mraveniská: Rozhrabané a rozhádzané mraveniská môžu byť znakom, že tu medveď hľadal larvy.
• Medvedie stromy: Kôra býva strhnutá smerom nadol vo väčšej výške, keďže medveď sa pri tom stavia na zadné. Na kmeni môžu byť viditeľné aj zahryzy či zachytená srsť.
• Trus: Býva objemný, veľkosťou pripomína kravský. V období zberu kukurice môže obsahovať prakticky len celú, nestrávenú pomletú kukuricu.

• Rozpoznávajte zvukové signály: Odfukovanie či fučanie nemusí automaticky znamenať agresiu. Medveď môže byť vyplašený a ustupovať, prípadne môže medvedica takýmto spôsobom varovať mláďatá a posielať ich na strom.

• Sledujte ročné obdobie a potravné zdroje: Potrava, ktorú medvede vyhľadávajú, sa počas roka mení:

• Jar: Medvede hľadajú prvé miesta bez snehu s čerstvou trávou, neskôr zhodiská a húštiny.
• Leto: Vyhľadávajú mraveniská, lesné plody a zrejúce divé čerešne.
• Jeseň: Masovo sa sťahujú do kukuričných polí pod horou a starých zarastených ovocných sadov, kde hľadajú jablká.

• Nenamýšľajte si, že pred ním utečiete: Pred medveďom človek nemá šancu utiecť. Mladší alebo stredne veľký medveď navyše dokáže na strom vyliezť či vyskočiť za pár sekúnd. Pri falošnom útoku sa medveď môže snažiť zistiť, čo ste zač. Ak zostanete nehybne stáť a nepohnete sa, môže vás vyhodnotiť ako neživú prekážku a stratiť záujem.

• Reagujte pokojne pri stretnutí z diaľky: Ak medveďa zbadáte na desiatky metrov na otvorenom priestranstve a vidíte, že ide vaším smerom, pokojne sa ozvite – odkašlite si alebo prehovorte pevným hlasom. Keď zistí, že ste človek, väčšinou sa otočí a utečie.

• Pri rozbehu nepanikárte: Ak sa medveď rozbehne a začne dupať, podľa Haluza môže ísť o testovanie situácie. Medveď má slabší zrak a nemusí hneď presne vedieť, na čo sa pozerá. Najhoršie, čo môžete urobiť, je začať utekať a kričať.

Najdôležitejšie je podľa skúseného pozorovateľa medveďov nespoliehať sa iba na jednu pomôcku či pravidlo. Čím lepšie človek pozná správanie zvieraťa, tým väčšiu šancu má, že sa nečakanému stretnutiu dokáže vyhnúť.