Dobré noviny
Slováci sa v práci nevedia slušne správať. Expert na etiketu pozná naše štyri najväčšie prehrešky

Slováci sa v práci nevedia slušne správať. Expert na etiketu pozná naše štyri najväčšie prehrešky

Nehovorte tam, kde vás môžu počuť tie nesprávne uši.

V práci trávime podstatnú časť dňa, často sme tam dokonca viac času než doma. Napriek tomu si ku kolegom nemôžeme dovoliť byť takí úprimní ako k vlastnej rodine. Niektoré veci totiž zostávajú nevypovedané, hoci nám môžu poriadne prekážať. Expert na etiketu Daniel Šmíd pozná štyri najväčšie prehrešky, ktorými si ľudia v práci dokážu liezť na nervy.

Instagram Post
Instagram Post
ZOBRAZIŤ PRÍSPEVOK

4. Nevhodné oblečenie

To, čo si oblečieme do práce, nie je iba otázkou osobného vkusu. Hoci by mal každý človek zostať sám sebou, pri výbere oblečenia treba myslieť aj na ľudí okolo nás. „Len si spomeňte na chlpaté lýtka, suché päty, hlboké výstrihy alebo viditeľnú spodnú bielizeň,“ uviedol na svojom blogu odborník na etiketu.

Šmíd upozornil najmä na situácie, keď ľudia zabúdajú, že kancelária nie je pláž ani záhrada. Problémom môžu byť podľa neho napríklad príliš odhalené časti tela či oblečenie, ktoré je určené skôr na voľný čas. Ani vysoké letné teploty podľa neho nie sú dôvodom na to, aby sme pracovisko zamieňali za dovolenku. „Napriek tomu, že sú vonkajšie teploty okolo tridsiatky, nenoste do práce oblečenie určené na doma, na pláž alebo do záhrady,“ radí Šmíd. Oblečenie by podľa neho malo byť primerané nielen samotnej práci, ale aj firemnej kultúre. Zamestnanec by mal zároveň vedieť, aké pravidlá v spoločnosti platia a čo sa od neho očakáva.

Ilustračný obrázok.
Ilustračný obrázok. Foto: Chat GPT/Dobré noviny

3. Ohováranie a klebety

Kancelária je miesto, kde sa informácie šíria neuveriteľne rýchlo. Stačí jedna veta povedaná na chodbe a na druhý deň o nej môže vedieť polovica firmy. O to viac, ak ide o súkromnú informáciu, ktorá pôvodne nemala byť určená všetkým. Podľa Šmída pritom treba rozlišovať medzi obyčajnou klebetou a ohováraním.

Kým pri klebetách ľudia šíria informácie o druhých, často ich dopĺňajú vlastnými domnienkami, pri ohováraní už ide o nepravdy či zámerné očierňovanie. „Ak ľudia hovoria o druhých bez ich prítomnosti, ide väčšinou o klebety. Roznášajú informácie, ktoré mnohokrát doplnia vlastným, často mylným úsudkom či názorom,“ vysvetlil. Ešte väčší problém podľa neho nastáva vtedy, keď sa človek snaží poškodiť povesť niekoho iného.

Článok pokračuje na ďalšej strane...

Časť 1 / 2

Už ste čítali?