Tisícročný slovenský prales ukrýval strom ako z filmu Avatar. Prastaré stromy zadržia vlahu i v horúčave
Je ako živá špongia, ktorá drží pri živote tisíce druhov rias a húb.
Stáročia rástol bez zásahu človeka. Je plný obrovských starých bukov, jedlí, smrekov aj odumierajúcich padnutých stromov, ktoré sa stali domovom pre huby aj hmyz a žije svojím vlastným cyklom. Dobročský prales je jedným z najzachovalejších príkladov pôvodného karpatského lesa a pastvou pre oči.
Domov šeliem a mohutných stromov
Nachádza sa pri Čiernom Balogu v okrese Brezno a rastú v ňom aj mohutné, viac ako 400-ročné stromy. „Najznámejším stromom v pralese bola Dobročská jedľa s priemerom 193 centimetrov, výškou 56 metrov a objemom 54,9 metrov kubických, ktorá mala asi 500 rokov a víchor ju zlomil v novembri 1964. Najvyššia jedľa dosahovala 58 metrov a hrúbku 156 centimetrov, vyschla v roku 1984. Jej nástupkyňa má dnes výšku približne 60 metrov a patrí medzi najvyššie v Európe,“ informuje Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky. Jedľa mnohým pripomína magické gigantické stromy, okolo ktorých sa zoskupovali domorodci vo veľkofilme Avatar.
Prales žije vlastným prirodzeným cyklom, v ktorom staré stromy odumierajú, padajú a na ich mieste postupne vyrastajú nové. Trvá to približne 400 rokov a zaujímavé sú aj zvieratá, ktoré tu žijú. Bohato zastúpený je najmä hmyz a zo stavovcov hlavne vtáctvo - sovy, ďatle či niekoľko druhov spevavcov, ako napríklad mucháriky. Svoj domov tu však našli aj rys ostrovid, medveď hnedý či vlk dravý.
Ocenený Európskym diplomom
Vďaka machorastom zadržiava vlahu ako živá špongia, a práve tá drží pri živote tisíce druhov rias a húb. Celé stáročia tu všetko prúdi v súvislom toku života, úplne bez zásahu človeka a výnimočný je aj spôsob, akým sa do pralesa dostať a obzrieť si ho na vlastné oči.
