Slovenské záhrady vyzerajú po búrke ako po katastrofe. Profesor Hričovský vedel, čo zachrániť ako prvé
Myslite aj na ďalšiu búrku.
Ak vietor strom vyvrátil aj s koreňovým balom, nemusíte ísť automaticky po pílu. Profesor Hričovský v jednom z videí ukazoval, že ak sa poškodený strom už nedá jednoducho vrátiť do pôvodnej polohy, šancu môžu dostať aj nové výhonky, ktoré vyrastú zo zachovanej spodnej časti stromu. „Odrezanú časť natrite voskom a zospodu vám vyrastú z miesta štiepenia mladé výhony,“ vysvetľoval expert na ovocné stromy.
Ak je však koreňový systém dostatočne zachovaný, odborníci odporúčajú zvážiť aj opätovné usadenie stromu. Poškodené korene treba upraviť, strom vrátiť do pôdy a pevne ho ukotviť, aby sa pri ďalšom vetre opäť nevyvrátil. Pri veľkých stromoch však treba byť opatrný. Vyvrátený strom môže byť mimoriadne nestabilný a práca s ním môže byť nebezpečná. Ak je veľký, ťažký alebo výrazne poškodený, radšej zavolajte odborníka.
2. Obité ovocie oberte čo najskôr
Krúpy, konáre bičujúce vo vetre či prudký dážď mohli poškodiť plody, hoci na prvý pohľad môžu stále vyzerať použiteľne. Každá prasklina, otlak či odtrhnutá šupka však predstavujú miesto, cez ktoré sa môžu ľahšie dostať mikroorganizmy spôsobujúce hnilobu.
Po búrke preto prejdite ovocné stromy a kríky a poškodené plody pozbierajte. „Napadnuté plody treba odstraňovať,“ spomínal pri ochrane ovocia pred hubovými chorobami profesor Hričovský
Pri drobnom ovocí odporúčal choré plody priebežne ručne odstraňovať. Vlhké počasie totiž vytvára vhodné podmienky na ďalšie šírenie plesní a hniloby. Preto nenechávajte poškodené ovocie ani ležať pod stromom. Ak je iba otlčené, ale stále zdravé, ešte môže skončiť v kompóte, džeme či koláči. Spracovať ho však treba čo najskôr.
1. S hnojením ani postrekom sa neponáhľajte
Po takejto spúšti môže mať záhradkár pocit, že rastlinám musí okamžite pomôcť hnojivom alebo postrekom. Nie vždy je to ale dobrý nápad. Poškodená rastlina je v strese a potrebuje predovšetkým čas na zotavenie. Po intenzívnom daždi navyše nemá zmysel zalievať pôdu, ktorá je už nasiaknutá vodou. Opatrnosť je namieste aj pri chemickej ochrane. Vlhké a teplé počasie síce vytvára priaznivé podmienky pre viaceré hubové ochorenia, no prípravky netreba aplikovať naslepo. A ak príde ďalší silný dážď krátko po postreku, môže ochrannú vrstvu zmyť.
Profesor Hričovský pritom opakovane zdôrazňoval význam prevencie a správneho určenia problému. „Najdôležitejšie je poznať príčinu a až potom zvoliť správny prípravok,“ upozorňoval pri svojich radách záhradkárom.
Myslite aj na ďalšiu búrku
To, čo sa stalo vo štvrtok večer, už záhradkár neovplyvní, ale môže sa lepšie pripraviť na ďalšiu potenciálnu búrku. Práve krupobitie považoval profesor Hričovský počas leta za veľké riziko pre úrodu. „Najúčinnejšou ochranou je protikrupobitná sieť s hustým okom,“ uvádzal vo svojich radách na sociálnych sieťach.
Sieť má byť podľa neho natiahnutá nad radmi na pevnej konštrukcii a približne 20 centimetrov nad rastlinami, aby ich krúpy netlačili priamo na pletivo. Záhradkár ju môže mať pripravenú počas celého leta a pri predpovedi búrky ju rozvinúť. Ak ju nemá, pri menších záhonoch môže poslúžiť aj netkaná textília alebo staršie prikrývky prehodené cez pripravenú konštrukciu. Materiál však treba dobre upevniť, aby ho silný vietor neodfúkol a aby sám rastliny nepoškodil.
