Eštebák Gorila ju dobil tak, až prišla o dieťa. Julka ostala do smrti verná svojmu Američanovi
V nemocnici sa dozvedela, že by mala chlapca.
V máji 1949 sa americký vojak Frank Fernetti vracal do Rakúska z vojenského cvičenia v Nemecku. Putoval späť k svojej jednotke, ale tiež k dievčaťu z Česka, ktoré si chcel vziať za ženu. Veď len tesne pred odchodom sa dozvedel, že s ním čaká dieťa. To dievča ale už nenašiel a do smrti zrejme žil v presvedčení, že ho zradila a ušla s niekým iným. Julka Hrušková však bola v čase Frankovho návratu vo väzení, mala tam zostať ešte 11 rokov a ani bábätko už pod jej srdcom nežilo.
Nohavičky pre Gottwaldovú
Julie, ktorú priatelia poznali pod väzenskou prezývkou Komár, sa narodila 18. mája 1928 v Boskovštejne na Znojemsku. Ako informovala Pamäť národa, jej otec Karel Hruška bol lesník a vďaka nemu už od detstva výborne poznala okolité lesy. Ako dospievajúce dievča začala navštevovať rodinnú školu, takzvanú knedľáreň v Znojme, no čoskoro ju to prestalo baviť a spolu so sestrou odišla pracovať do továrne na výrobu dámskej spodnej bielizne. Práve tam zažila aj „Víťazný február“ v roku 1948.
„Šili sme tam dokonca aj výbavu pre Martu Gottwaldovú. Také široké nohavičky to boli, že sme sa do nich so sestrou zmestili obe,“ smiala sa v rozhovore pre Pamäť národa. Na februárové dni prevratu si pani Hrušková podrobnejšie nespomínala – nebola komunistka a v jej veku ju najviac zaujímali tanečné zábavy. Jej nepriateľstvo voči režimu začalo postupne, keď si začala všímať šikanovanie a nespravodlivosť.
Štrnásť dní medzi prostitútkami
Julka chcela byť maliarkou, no rodičia ju v štúdiu nepodporovali a vraveli jej, že maliari sú chudáci, ktorí zomierajú od hladu. „Jeden profesor išiel so mnou na nejaký úrad, aby potvrdil, že mám talent, a opýtal sa, či by som mohla dostať štipendium. Lenže mi oznámili, že keď nie som v Československom zväze mládeže ani v KSČ, mám smolu,“ spomínala na časy, keď sa rozhodla, že nevstúpi do zväzu ani do strany. Namiesto štúdia sa zamestnala v gumárenskej továrni Matador v Brne, kde sa však čoskoro dostala do hľadáčika Štátnej bezpečnosti.
Po razii v byte, v ktorom bývala, ju odviedli a na štrnásť dní zavreli medzi prostitútky. „Odviedli ma na vyšetrenie na pohlavné choroby a medzi prostitútky. Štrnásť dní ma nechali zavretú, rodičia o ničom nevedeli. Potom ma pred Vianocami bez jediného slova ospravedlnenia prepustili. Nechápala som, ako si vôbec môžu niečo také dovoliť,“ spomínala. Práve vtedy v nej dozrelo rozhodnutie opustiť komunistické Československo.
V marci 1949 sa spolu s ďalšími dvoma mužmi dostali do Rakúska a napokon až na americké územie. „Predstavovala som si, že pôjdem na Západ a začnem bojovať proti komunistom, že vstúpim do armády,“ vysvetľovala Julie, ktorá skončila v utečeneckom tábore neďaleko Linzu, kde sa jej život nečakane zmenil – zamilovala sa do amerického vojaka Franka.
