Dáždniky sú nepoužiteľné. Na najdaždivejšom mieste sveta našinec nevydrží, miestni majú trik na prežitie
Pre malé mestečko je dážď zdrojom obživy. Zvykli si na všetko.
Na Slovensku spadne ročne v priemere asi 750 mm zrážok. Na juhu je to ešte nemej, vo Vysokých Tatrách zase o dosť viac - aj 2000 mm ročne. V susedských mestečkách Cherrapunji a Mawsynram na severovýchode Indie je to však až 11 871 mm - čo je aj na samotnú Indiu poriadne veľa. Obe mestečká každoročne súperia o to, ktoré z nich sa tentoraz stane tým najdaždivejším miestom na planéte.
Európania to nezvládli
Prší stále a aj keď práve neprší, tak je aspoň hnusne a zamračene. Mestečká Cherrapunji a Mawsynram sa dostali aj do Guinessovej knihy rekordov ako tie najdaždivejšie miesta na svete. Absolútny rekord zaznamenali už v roku 1861, keď za jeden rok napršalo až 26 460 mm zrážok.
Ročne zaznamenajú aj 180 dní s dažďom - najviac je ich v lete, keď v dôsledku monzúnov prší takmer bez prestávky. Monzúnové mraky letia z oblasti Bangladéša viac-menej bez prekážky, zastavia ich práve až vrchy v tejto oblasti. Cherrapunji a Mawsynram zbierajú mraky z celého okolia a tie veľmi rýchlo stúpajú hore a urýchľujú ochladzovanie.
„Od 28. mája 1827 je tu takmer nepretržite dážď a hmla," písal v liste generál David Scott svojim nadriadeným. Britskí kolonialisti sa obávali tropických horúčav v Indii, a tak hľadali chladnejšie podnebie. Vv tej dobe verili, že práve chlad ich dokáže ochrániť pred chorobami a že je aj zdravý. A tak našli dedinu Cherrapunji, kde si postavili horskú základňu. Vtedy však netušili, že toto chladné ideálne počasie nebude trvať celý rok a príde rapídna zmena. Oblasť rýchlo zaplavili dažde aj silný vietor, ktoré trvali celé týždne.
Alkoholizmus a depresie
Aj katolícki misionári sa sťažovali na to, že nábytok musí byť priskrutkovaný k zemi, inak sa rozpadne. Desila ich vlhkosť, kvôli ktorej sa zas rozpadávali knihy, ich oblečenie bolo stále mokré a všetko smrdelo.
