Dáždniky sú nepoužiteľné. Na najdaždivejšom mieste sveta našinec nevydrží, miestni majú trik na prežitie
Pre malé mestečko je dážď zdrojom obživy. Zvykli si na všetko.
Tavila sa soľ, kazili lieky a potraviny prežili len vo vzduchotesných nádobách a vykúrených miestnostiach, píše BBC. Briti niesli pobyt stále ťažšie. Slnko takmer nevideli a dážď ich uväznil do svojich izieb, z ktorých takmer nevychádzali. Upadali do depresií a situáciu riešili alkoholom. Niekoľko dôstojníkov si dokonca aj siahlo na život. Situácia bola taká neúnosná, že stanicu v Cherrapunji po troch rokoch zavreli. Generácie domácich sa však týmto podmienkam dávno prispôsobili a naučili sa bez problémov fungovať v symbióze s prírodou.
Domáci vedia
Miestni celé stáročia stavali mosty z koreňov indického kaučukovníka, ktorý bol odolný voči korózii. Dáždniky sa kvôli silnému vetru stali úplne nepoužiteľnými a zbytočnými a miesto nich si ľudia vyrábajú knupy - akési panciere siahajúce až po kolená. Sú z bambusu a banánových listov a na hlave držia aj bez toho, aby ich museli rukami pridržiavať. Neodfúkne ich ani vietor a stále tak majú voľné ruky na prácu aj v daždi.
V mestečku Mawsynram zas miestni využívajú trávu na odhlučnenie svojich domov pred prudkým dažďom. Počas zimy, keď zase prší málo a v oblasti chýba voda, chodia ju hromadne nosiť zo spoločnej nádrže. Ruku k dielu priloží každý, aj deti. Priniesť musia stovky litrov denne, aby domácnosti mohli fungovať ďalej.
Ľudia si zvykli aj na to, že ich domy občas zaplaví voda a občas sa objaví aj diera v streche - čo taktiež z oblasti vyhnalo cudzincov.
