Figy zo slovenských záhrad ukrývajú tajomstvo. Profesor Hričovský radil, na čo si dať pozor
Figy liečia, ale nie všetky sú na jedenie.
„Existujú figy, ktoré sa neodporúča konzumovať, ale tie sa u nás nenachádzajú, ide o divoko rastúce figovníky vyskytujúce sa najmä pri Stredozemnom mori,“ vysvetľoval. Môže ísť o takzvané caprifigy, teda samčiu formu figovníka obyčajného. Nejde však o „jedovaté figy“ v pravom zmysle slova. Ich plody nie sú bežným konzumným ovocím a zohrávajú úlohu najmä v rozmnožovaní figovníkov. Rozdiel sa ukrýva najmä vo vnútri plodu. Kým pri bežných jedlých figách očakávame mäkkú, sladkú a šťavnatú dužinu, caprifig slúži predovšetkým na tvorbu samčích kvetov a rozmnožovanie.
V našich podmienkach však podľa Hričovského takéto divoko rastúce figovníky, o ktorých hovoril, bežne nenájdeme. Pre slovenského záhradkára je oveľa dôležitejšie sledovať stav samotného plodu – na jedenie patria iba zrelé a nepoškodené figy. Tvrdé plody, figy s plesňou, hlbokými prasklinami, výrazným poškodením, kyslastým zápachom alebo známkami hniloby treba vyhodiť.
Prečo figy opadávajú
Veľkým problémom slovenských pestovateľov môže byť opadávanie plodov a zvyčajne má niekoľko súvisiacich príčin. „Často to býva nedostatok vody, teda stres zo sucha. Figa má síce rada sucho, ale v období nasadzovania a rastu plodov potrebuje pravidelnú zálievku. Pri náhlom suchu sa rastlina „bráni“ – zhodí plody, aby ušetrila energiu,“ vysvetľoval profesor Hričovský.
Problémom môžu byť aj prudké výkyvy teplôt. Horúčavy nad 30 stupňov Celzia, po ktorých prídu chladné noci, môžu narušiť vývoj plodov. Hričovský upozorňoval aj na nedostatok draslíka – plody síce nasadia, ale zostanú malé, nedozrejú a opadnú. Svoju úlohu môže zohrávať aj hnojenie. Ak je v pôde priveľa dusíka, figovník môže namiesto plodov podporovať najmä rast listov.
„Čo môžete urobiť? Doprajte fige dostatok vody – pravidelne, ale nie príliš. Ideálne raz až dvakrát do týždňa výdatne, nie denné máčanie. Prihnojte draslíkom – podporí plody a vyzrievanie výhonov,“ radil profesor Hričovský. Aby ste exotickú úrodu dopestovali aj v slovenských podmienkach, treba vedieť, kedy mu dopriať vodu, kedy hnojiť a predovšetkým rozpoznať moment, keď už plod na strome nepatrí na tanier, ale do koša.
