Prečo japonské deti nebývajú tak často choré? Pediatrička prezradila ich každodenný zvyk
Tento jednoduchý zvyk si japonské deti osvojujú už odmalička.
Kým slovenskí rodičia majú počas jesene a zimy pocit, že ich deti striedajú jednu chorobu za druhou, v Japonsku sa veľký dôraz kladie na každodennú prevenciu. Tamojšie deti si už od útleho veku osvojujú jednoduchý návyk, ktorý je rovnako prirodzený ako umývanie rúk. Japonská pediatrička Noriko Yasudaová vysvetlila, prečo ho odporúča rodičom, kedy s ním môžu začať aj najmenšie deti a ako ich naučiť, aby ho vykonávali správne. Na jeho zvládnutie pritom nepotrebujú žiadne drahé pomôcky.
Každodenná hygiena
Po návrate domov si Japonci tradične umývajú ruky a pozornosť venujú aj hygiene ústnej dutiny a hrdla. Tento zvyk má dokonca vlastné pomenovanie – ugai. Kloktanie sa v Japonsku propaguje ako súčasť bežnej hygieny a deti sa s ním zoznamujú už v ranom veku. „Kloktaním síce nedokážeme baktérie usmrtiť, môžeme ich však vyplaviť. Zároveň pomáha zvlhčovať dýchacie cesty,“ uviedla pre japonský portál Isodine pediatrička a mama troch detí Noriko Yasudaová.
Chrípka a podobné ochorenia sa podľa lekárky ľahšie šíria v suchom prostredí, preto je dôležité udržiavať hrdlo pravidelne zvlhčené kloktaním. Ďalšou výhodou je, že dostatočne zvlhčené dýchacie cesty uľahčujú vykašliavanie hlienov.
Začínajú už v útlom veku
S prvými pokusmi možno podľa pediatričky začať približne pred druhým rokom života dieťaťa. Prvým cieľom však nie je samotné kloktanie, ale obyčajné naberanie vody do úst a jej vypľúvanie. „Kloktanie je v skutočnosti pre deti trochu náročný úkon. Preto je dôležité učiť ich postupne, po jednotlivých krokoch a s ohľadom na ich vývoj,“ vysvetlila odborníčka. Rodičia by preto nemali očakávať, že dieťa zvládne celý postup hneď na prvý pokus.
Pediatrička upozorňuje, že aj tento zdanlivo jednoduchý pohyb si vyžaduje tréning. „Sanie materského mlieka je reflex, ktorý dieťa zvládne bez toho, aby sa ho muselo učiť. Vypľúvanie obsahu, ktorý má v ústach, je však pohyb, ktorý ide proti prirodzenému reflexu. Pre dieťa je preto oveľa náročnejší, než si dospelí dokážu predstaviť,“ vysvetlila.
Najlepším spôsobom je podľa nej ukázať dieťaťu celý postup na vlastnom príklade. Ak sa mu to nepodarí, rodičia by ho nemali karhať ani nútiť do dokonalého výkonu. Dôležité je pravidelne sa k nemu vracať a postupovať po malých krokoch.
Najskôr vyplachujte, potom kloktajte
Keď dieťa zvládne vodu vypľúvať, môže sa približne vo veku dvoch rokov začať učiť ďalší krok – pohybovať vodou v ústach zo strany na stranu. Pediatrička odporúča približne tri až štyri takéto pohyby, ktorými sa z ústnej dutiny môžu odstraňovať baktérie a organické látky.
„Vo veku približne dvoch rokov môžu deti prechádzať obdobím vzdoru a odmietať kloktanie. Preto sa snažte, aby ste túto činnosť robili spoločne a aby ju vnímali ako zábavu,“ radí Yasudaová. Rodičia môžu napríklad súťažiť, kto si dokáže lepšie vypláchnuť ústa, alebo dieťaťu sľúbiť spoločnú obľúbenú aktivitu po skončení. Časom by sa kloktanie malo stať takým prirodzeným úkonom ako umývanie rúk. „Po návrate z vonku by sme si mali vytvoriť návyk, pri ktorom budeme spoločne vykonávať dva úkony: umývanie rúk a kloktanie,“ vysvetlila pediatrička. Zároveň pripomenula, že deti prirodzene napodobňujú svojich rodičov, preto je dôležité, aby pri tom neostali samy.
