Nie všetci Slováci by mali ísť na Dušičky na cintorín. Expertka Dagmar vie, kedy je lepšie zostať doma
V niektorých prípadoch je najlepšie povedať nie.
Je v poriadku zostať na Dušičky doma? Hoci sa začiatok novembra spája so spomienkami na zosnulých, nie každý dokáže návštevu cintorína zvládnuť bez bolesti. Niektorým pripomína stratu, iní sa chcú vyhnúť nepríjemným stretnutiam s rodinou a ďalší jednoducho odmietajú predstavu, že na svojich blízkych musia spomínať práve pri hrobe. Podľa Dagmar Šléglovej, predsedníčky Asociácie poradcov pre pozostalých, existujú skupiny ľudí, ktorí sa nemusia nútiť k návšteve cintorína.
Niekedy je lepšie povedať nie
Téma Dušičiek môže byť citlivá najmä v rodinách, v ktorých majú jednotliví členovia na smútenie odlišný pohľad. Kým niekto potrebuje pravidelne navštevovať hrob, inému to môže spôsobiť bolesť. Problém vzniká vtedy, keď sa jedna predstava o správnom spôsobe spomínania začne vnucovať všetkým ostatným. Ako vysvetlila Dagmar Šléglová v rozhovore pre Aktuálně.cz, napätiu sa dá predísť vzájomným rešpektom a osobitý prístup si vyžadujú najmä deti.
„S deťmi treba komunikovať a dávať si pozor, aby sme ich nezavalili vlastným žiaľom. Aj ony môžu smútiť a nemali by sme v nich opätovne vyvolávať traumatické zážitky. Môžeme im preto povedať, že sa chystáme na cintorín, vysvetliť im prečo a ponúknuť im možnosť pridať sa. Zároveň by sme im však mali umožniť odmietnuť bez toho, aby sme im to vyčítali,“ odporučila odborníčka a dodala, že podobne by to malo fungovať aj medzi dospelými. Zároveň však môže urobiť ústupok blízkym, pre ktorých je táto tradícia dôležitá. Rozhodujúce je, aby išlo o slobodnú voľbu, nie o povinnosť vynútenú výčitkami.
Kto sa nemusí nútiť do návštevy cintorína?
V prvom rade ide o ľudí, ktorí prišli o blízkeho len nedávno a na stratu sa ešte len snažia zvyknúť. Pohľad na hrob, množstvo zapálených sviečok či atmosféra preplneného cintorína môžu v citlivom období ešte prehĺbiť ich bolesť. Niektorí pozostalí navyše uchovávajú urnu zosnulého doma a zatiaľ necítia potrebu navštevovať cintorín. Aj to je spôsob, ako sa so stratou vyrovnávať vlastným tempom.
Návšteva nemusí byť vhodná ani pre ľudí, ktorým pobyt na cintoríne prináša viac úzkosti a smútku než úľavy. Podobne je to v prípade tých, ktorí sa obávajú nepríjemných stretnutí s príbuznými alebo necitlivých poznámok o tom, ako sa starajú o hrob. Dagmar Šléglová podotýka, že ak sa človek rozhodne zostať doma, neznamená to, že na zosnulého zabudol alebo si ho dostatočne neváži.
Dôležitosť dušičkového rituálu
„Je v poriadku robiť to, čo smútiaci človek potrebuje, a riadiť sa tým, ako sa cíti. Môže sa síce ocitnúť pod tlakom svojho okolia, ale ak ho dokáže zvládnuť, paradoxne sa môže cítiť psychicky silnejší,“ uviedla pre Aktuálně psychologička a poradkyňa pre pozostalých Naděžda Špatenková. Podľa nej nie je návšteva cintorína nutnosťou ani povinnosťou, no pre trúchliacich môže mať tento rituál blahodarnejšie účinky, ako si myslíme.
