Slovák Dávid bol osobný strážca Cristiana Ronalda: Jeho rodina bola aj moja. Na prvú vetu nikdy nezabudnem
Z predavača kebabu sa stal bodyguard futbalovej legendy.
Keď Dávid ako 19-ročný odchádzal z domu s jedným kufrom a pár eurami vo vrecku, nevedel poriadne po anglicky a nemal žiadny plán. Tušil však, že ak chce od života viac, musí odísť zo Slovenska. Dnes má za sebou príbeh, ktorý znie ako filmový scenár – zo skromných začiatkov v Anglicku sa vypracoval až na osobného bodyguarda jedného z najslávnejších ľudí planéty. „Keby mi to niekto kedysi povedal, tak poviem, že sú nafetovaní,“ priznal s nadhľadom v podcaste Kariéris.
Predavač kebabu
Dávid začínal v Manchestri od nuly. Otec mu vybavil prácu v stánku s kebabom a mladý chalan sa ocitol v úplne novom svete, v ktorom nerozumel jazyku, ľuďom ani pravidlám. Pracoval od rána do noci, žil veľmi skromne a spal na plesnivom matraci v starej budove, ktorá bola pred kolapsom. „Všetko bolo zlé. Ale vedel som, že toto je len začiatok,“ spomínal Dávid, ktorý veril, že stačí vydržať, tvrdo makať a úspech sa raz dostaví.
Práve v tom je podľa neho rozdiel medzi ľuďmi, ktorí sa po prvom neúspechu vrátia domov, a tými, ktorí sa rozhodnú zaťať zuby a pokračovať. Po mesiacoch v kuchyni prišla šanca, ktorá Dávidovi otvorila dvere do celkom iného sveta. Všimli si ho chlapi z ochranky, aby to skúsil ako vyhadzovač pri dverách najznámejších klubov a barov v Manchestri.
Cesta k Ronaldovi
„Nemôžeš tam prísť s egom, že všetkých porazíš. Tvoja životnosť by bola asi šesť minút,“ prezradil Slovák, ktorý sa musel naučiť komunikovať s ľuďmi pod vplyvom alkoholu, s agresívnymi návštevníkmi, s celebritami aj s tými, ktorí boli zvyknutí, že sa im nikto nepostaví do cesty. Vtedy pochopil, že profesionalita nie je o tom byť najhlučnejší, ale vedieť správne reagovať v správnej sekunde.
Vďaka svojej profesionalite sa postupne dostal k lepším miestam, prestížnejším podnikom a náročnejším klientom. Robil v baroch a reštauráciách, kam chodili známi futbalisti, podnikatelia, celebrity aj ľudia z prostredia, ktoré si vyžaduje maximálnu diskrétnosť. Všímal si, že mnohí ochrankári chcú od slávnych ľudí niečo získať – fotografiu, kontakt, výhodu, pozornosť. On to však robil inak. „Nikdy som od nich nič nechcel. Vedel som si nastaviť hranice,“ vysvetlil Dávid, ktorý nepôsobil ako fanúšik, ktorý sa chce pri slávnych menách zviesť, ale ako človek, ktorý vie byť oporou, keď treba. A presne tak sa dostal aj ku Cristianovi Ronaldovi.
