Nina študovala v Severnej Kórei: Deti ma milovali, dospelí sa ma báli. Na popravy sa musia pozerať povinne
Deti sa už v škole učia bonzovať.
Keď rozpráva o Severnej Kórei, znie to ako príbeh z iného storočia. Česká koreanistka Nina Špitálníková sa do jednej z najuzavretejších krajín sveta dostala nie raz, ale dvakrát. To, čo tam videla, v nej zanechalo silné svedectvo o živote pod neustálou kontrolou, strachom a propagandou. „Aj keby som sa niekoho len opýtala na cestu, mohol potom skončiť na výsluchu,“ priznala v rozhovore pre Praha TV Nina, ktorá na vlastnej koži zažila, ako funguje nekompromisný režim.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=10151506714159641&type=3
Deti na stavbách
Do Severnej Kórey sa dostala omylom a vďaka tvrdohlavosti. Nina Špitálníková sa špecializuje na propagandu severokórejského režimu a práve preto chcela ísť študovať priamo na miesto, kde propaganda vzniká a kde preniká do každej vrstvy života. Cesta do krajiny sa pritom nezačala veľkolepo, ale chybou. Do Severnej Kórey totiž omylom poslala motivačný list určený pre Južnú Kóreu. „Bol z toho extrémny problém,“ priznala. Napriek tomu sa situáciu podarilo diplomaticky uhrať a po viacerých pokusoch ju nakoniec prijali. „Prvýkrát ma nevzali, druhýkrát ma nevzali a na tretí pokus už áno,“ spomínala Češka.
Prvý rok študovala v podmienkach, ktoré si na univerzite vie predstaviť len málokto. Severokórejskí študenti v tom čase na vysoké školy nechodili, pretože ich režim presunul na stavby. Krajina sa pripravovala na veľké výročie a študenti pomáhali plniť plán. „Súdruhovia to nestíhali, takže zrušili stredné aj vysoké školy a deti pracovali na stavbách,“ spomínala.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/VOANews/posts/691216909703581
Pozor na slovo tekvica
Nina tak s kolegyňou ostali na výučbu samy a dvoch profesorov mali len pre seba. Hoci by sa mohlo zdať, že išlo len o ideologické divadlo, opak bol podľa nej pravdou. Výučba vraj bola jazykovo veľmi kvalitná a intenzívna. Okrem gramatiky sa učili aj severokórejský akcent, reálie a ideologické významy slov.
Práve jazyk podľa nej ukazoval, ako hlboko režim pretvára myslenie ľudí. Niektoré slová totiž v Severnej Kórei nenesú len bežný význam, ale aj politický odkaz. Ako príklad uviedla slovo hobak, ktoré v kórejčine znamená tekvica. V severokórejskom výklade však môže znamenať aj odrezanú hlavu japonského imperialistu.
Bežné slovo sa tak mení na ideologický nástroj a propaganda nebola len obsahom učebníc. Bola súčasťou každodennosti, reči aj toho, ako ľudia premýšľajú. „Zistili sme aj to, že to, že sa v nedeľu nepracuje, vraj vynašiel veľký vodca Kim Ir-sen,“ zaspomínala si Nina, ktorú prekvapilo, že niektorí Severokórejci vedeli po česky.
