Po maratóne hladu zjedla všetko, čo videla. Zuzane Mauréry lekári pomáhajú nemyslieť na jedlo
Herečka prvýkrát prehovorila o poruche príjmu potravy.
„Myslím, že som čítala nejaký článok v SMEčku alebo kde, kde sa hovorilo o poruche príjmu potravy. Čo to vlastne je a aké sú z toho pocity. Tam som sa trošičku identifikovala s tým, že však ja to možno mám,“ povedala otvorene v relácii Reflektor. „To znamená, že som si nenašla nejakú cestu, ako narábať s jedlom,“ priznala Zuzana Mauréry, ktorá sa so svojím problémom obrátila na odborníkov.
Neustále myšlienky o jedle
„Dnes sa o tom veľa hovorí aj v súvislosti s Mounjarom, Ozempicom a podobnými liekmi. Ľudia si často myslia, že je to iba nedostatok pevnej vôle, ale tak to nie je. Keď som sa o tom rozprávala s lekármi, vysvetľovali mi, že to súvisí aj s tým, ako mozog reaguje na určité látky. Ja som napríklad celý život nezažila pocit, že by som na jedlo nemyslela,“ vysvetlila herečka. Ako dodala, práve po užití lieku mnohí ľudia prvýkrát zažívajú, že myšlienky na jedlo nemusia neustále zamestnávať ich pozornosť.
„Tie peptidy, ktoré obsahujú Mounjaro a podobné lieky, naozaj pracujú v mozgu a dopĺňajú tam nejakú chémiu, ktorú ja napríklad v živote nezažila. Tou chémiou vám to akoby nahradí a zrazu ste pokojná. Môžete robiť aj iné veci bez toho, aby ste stále premýšľali, kedy budete jesť, čo budete jesť a koľko budete jesť,“ opísala lieky na chudnutie, ktoré môžu okrem zníženia fyzického hladu ovplyvniť aj to, ako mozog spracúva signály spojené s jedlom. Ľudia preto často opisujú, že sa zníži takzvaný „food noise“ – neustále premýšľanie o jedle, nutkanie niečo si dať či opakované myšlienky na to, čo, kedy a koľko budú jesť.
„Ja sa snažím pokračovať s pomocou doktorov aj týmto spôsobom. U mňa je to ale také, že moje telo veľmi touto látkou nie je kompatibilné, takže je to pol na pol. Ale hľadám cestu,“ dodala Zuzana Mauréry, ktorá vysvetlila, že nájdenie balansu často nie je o výdaji či príjme. Ona sama veľa športuje, no potrebuje uzdraviť svoj vzťah k jedlu. „Je to otázka nájsť si nejakú cestu aj pomocou medicíny, aby som bola v pokoji a stále sa nemusela sústrediť na to, čo budem, kedy budem, koľko budem a či pôjde, či sa zastavím na tej pumpe alebo už sa nezastavím,“ dodala na záver.
