Za socializmu bolo lepšie, vravia s láskou mnohí Slováci. Psychológovia vysvetľujú, aká je skutočná pravda
Na život pred rokom 1989 niektorí dodnes nedajú dopustiť.
„Za socializmu bolo lepšie.“ Možno ste tú vetu počuli doma, keď prišla reč na to, koľko dnes stoja potraviny. Stačí chvíľu počúvať a od cien sa rozhovor dostane k prvému bytu, ku kolegom z práce alebo k susedom, u ktorých sa dalo zazvoniť aj bez ohlásenia. Niekto si dodnes vybaví radosť z prvých vlastných kľúčov. Iný si však z tých istých rokov pamätá aj to, prečo sa doma o niektorých veciach hovorilo potichu alebo vôbec. Ako sa stane, že aj človeku, ktorý si pamätá oboje, po rokoch napadne najmä to dobré?
Ako informuje portál Médium.cz, psychológovia našli časť odpovede v tom, čo s našimi spomienkami robí čas. Človek môže aj po desaťročiach presne vedieť, čo ho vtedy trápilo. Keď sa však k tej udalosti vráti v rozhovore, už ju nemusí prežívať tak ako kedysi. A práve v tom sa môžu príjemné a nepríjemné spomienky líšiť.
Čo čas oslabí
Spomeňte si na prvý byt. Možno ste naň čakali roky a vtedy vás hnevalo, že si stále nemôžete zariadiť život po svojom. Dnes o tom čakaní dokážete rozprávať pokojne, no keď príde reč na deň sťahovania, ešte stále sa pri tej spomienke usmejete. Obe udalosti si pamätáte. Rozdiel je v tom, ako silno ich po rokoch prežívate.
„Emócie spojené s nepríjemnými udalosťami slabnú rýchlejšie než emócie spojené s príjemnými udalosťami,“ píšu vo svojej štúdii psychológovia W. Richard Walker, John J. Skowronski a Charles P. Thompson. Aj preto môže človeku pri pohľade späť pripadať celé obdobie príjemnejšie, než ako ho vnímal, keď ho žil.
