Partia mamičiek pred 30 rokmi prekvapila celý svet. Legenda hádzanej Jana Kuťková nikdy nehrala pre slávu

„Rob to, čo ťa baví, ale rob to naplno.“ Touto vetou sa celý život riadi Jana Kuťková, jedna z najvýznamnejších osobností československej a slovenskej hádzanej. Jej životný príbeh však nie je iba o medailách a športových úspechoch. Je to príbeh ženy, ktorá dokázala skĺbiť vrcholový šport, materstvo, zamestnanie aj trénerskú kariéru v období, keď podobná cesta nebola vôbec samozrejmá.

Cieľavedomé dieťa

Narodila sa 14. februára 1951 v Bratislave ako najmladšia zo štyroch detí. Otec Ján Koválovský bol murár a pochádzal zo Skalice z mnohopočetnej rodiny. Počas druhej svetovej vojny bojoval a prešiel zajatím v Sovietskom zväze. Po vojne si dorobil strednú školu a pracoval na ekonomickom oddelení v doprave v Chemických závodoch Juraja Dimitrova. Mama Izabela, rodená Černá, bola rodená Prešporáčka. Vyštudovala strednú obchodnú školu a stala sa vedúcou ubytovne Podzemných stavieb. Rodičia sa zosobášili ešte počas vojny a prvý brat sa narodil v decembri 1944.

Rodina bývala v bratislavskom obytnom súbore Unitas, kde deti vyrastali skromne, ale slobodne. Na svoje detstvo spomínala ako na čas neustáleho pohybu a hier. „Nemali sme hračky ako dnes. Vymýšľali sme si vlastné hry, stavali sme si ihriská z toho, čo zostalo po stavbách. Boli sme stále vonku,“ opísala Jana. Prázdniny aj víkendy trávila na Záhorí u svojej početnej rodiny. V Zlatníckej doline sa stretávala s množstvom bratrancov a sesterníc, spolu športovali, chodili plávať na miestne kúpalisko a večer hrali karty.

So strýkom Jozefom Machálkom, zakladateľom skalického futbalu a atletiky, podnikali 20-kilometrové túry. „Mali sme skromné podmienky, ale rodičia nás naučili pracovať. Nerozlišovali medzi chlapcami a dievčatami. Po škole sme nosili drevo na piate poschodie, vedeli sme zakúriť, pomáhali sme pri praní, maľovaní bytu aj pri všetkom, čo bolo treba.“

V roku 1968 zasiahla do jej života okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Dodnes si pamätá tanky na uliciach aj informáciu o smrti susedky Dany Košanovej, ktorú zastrelili sovietski vojaci pred budovou Právnickej fakulty Univerzity Komenského.

Rozhodol prestup

K športu ju priviedla staršia sestra. Ako trinásťročná začala hrať hádzanú vo Vinohradoch Bratislava. Sama priznáva, že spočiatku nebola mimoriadnym talentom. „Možno som nebola najšikovnejšia, ale bola som veľmi cieľavedomá. Keď som si niečo zaumienila, išla som za tým naplno.“ Po maturite na SVŠ nastúpila v roku 1969 na Pedagogickú fakultu v Trnave. Jej život zmenila univerziáda, kde pedagogičky z Trnavy porazili hráčky z reprezentácie hrajúce za FTVŠ. Práve tu si ju všimol reprezentačný tréner Ján Kecskeméthy.