Rozviedli sa, lebo zbierala fajky. Katarína Nádaská už pred exmanželom nemusí nič predstierať
Rozmýšľala nad adopciou a podporoval ju aj on.
Katarínu Nádasku k sociálnemu cíteniu viedol už otec, ktorý mal blízky vzťah k hendikepovaným deťom a tým, ktoré nemali vlastnú rodinu. „Podporoval ma v záujme a starostlivosti o slabších a zraniteľnejších,“ spomínala. Okrem histórie a etnológie vyštudovala aj sociálnu prácu a právo a pracovala ako sociálna kurátorka pre deti a mládež. Z praxe sa postupne stala osobná misia.
Myšlienky o adopcii
Deti, ktoré si k nej našli cestu najmä počas vianočných sviatkov, u nej nenašli len plný stôl, ale najmä pozornosť. „Mala som viac času venovať sa výlučne im a počúvať ich. Čítať si s nimi, vymýšľať rozprávky, kresliť si príbehy, ísť na prechádzku. Deti sú úžasne úprimné, priame a múdre. Fascinuje ma ich myslenie a nápady,“ povedala. Bolo dokonca obdobie, keď uvažovala aj o tom, že si dieťa z domova osvojí a podporoval ju v tom syn aj bývalý manžel.
Dávať lásku však podľa nej neznamená vlastniť. Znamená byť prítomný. „Stačí sa len stíšiť a počúvať, čo vám hovoria ľudia okolo vás a prejaviť úprimný záujem o nich,“ zdôraznila etnologička, ktorá dnes pomáha deťom cez adopciu na diaľku. „Je to taká príjemná reťazová reakcia. Ak vy pomôžete niekomu na druhej strane sveta, aj on bude pomáhať druhým,“ odkázala Katarína Nádaská, ktorá otvára dvere tým, ktorí sa často stretli len s odmietnutím. „Nič nepretvorí svet viac ako láska a tá je potrebná stále,“ dodala s nádejou.
