Poldeci skrýval do salámy, fľašky do chlebov. Braňo Mojsej varuje Slovákov pred syndrómom lustra
Ty raz skončíš v base, varoval ho otec.
„Nikto sa nenarodí s tým, že potrebuje vypiť pol deci,“ povzdychol si Braňo Mojsej pri spomienkach na časy, keď ešte netušil, akú veľkú úlohu raz alkohol zohrá v jeho živote. Podnikateľ a hudobník podľa vlastných slov smeroval do obávaného Klubu 27 - teda medzi slávne osobnosti, ktoré zomreli vo veku 27 rokov pre rôzne závislosti. Braňa Mojseja v istom momente nedokázala zastaviť ani vojenská basa či chvíle, keď jeho život ovládal „syndróm lustra“. Pritom všetko sa začalo celkom nevinne.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=10241870213837035&type=3
Cirkusant z Kórey
„Celé všetko začalo na dvoríku rodinného domu v Giraltovciach. Je to mestská časť Korea,“ vrátil sa v podcaste Kariéris na úplný začiatok svojho príbehu. Na detstvo v časti nad mestom, za kostolíkom, pritom spomína rád. „Tam som si ako malý chlapec postavil na dvore šapito, cirkus. A vlastne to želanie, ktoré som povedal dedkovi a babičke – že ja chcem byť cirkusant – sa mi splnilo. Preto si treba dávať pozor na to, čo si človek želá. Lebo sa mu to môže splniť,“ poznamenal.
Keď sa ho neskôr ako dospelého pýtali, čo vlastne robí, s úsmevom odpovedal: „Dobrý dojem.“ Dnes však priznáva, že počas života urobil aj množstvo zlých dojmov a veľkú úlohu v tom zohral problém, o ktorom sa v socialistickom Československu podľa jeho slov prakticky nehovorilo – alkoholizmus.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=10228322161344190&type=3
„Stokrát ľudia poznajú titulky, ktorých som bol súčasťou. Stokrát vedia to, čo sa udialo zlé, kontroverzné a tak ďalej. Ale každý človek je zložený aj zo zlých záležitostí, aj z dobrých. Tým sa ja neobhajujem, pretože kvalitne som si posral život. Hlavne alkoholom. Stále som veril tomu, že to mám pod kontrolou a že to nejako dám,“ priznal otvorene.
Prvé jahodové víno
Prvý dôležitý moment prišiel ešte počas strednej školy. Ako mnohí chlapci v jeho veku začal riešiť dievčatá, a hoci už mal herecké skúsenosti a nebál sa vystupovať pred ľuďmi, v ich prítomnosti strácal odvahu.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=10227451296653117&type=3
Práve vtedy mu kamarát na internáte poradil jednoduché riešenie. „Však daj sebe kúštičko. Daj si kúštičko vínka. Nech ti to trošku povolí,“ citoval jeho slová Braňo Mojsej. A tak si kúpil jahodové ruské víno Jagodka. „Stálo 21 korún. Nechcel som to trojkové za 15 korún,“ zaspomínal si na moment, keď si chcel iba trochu naliať.
„Keď som si nalial a vypil, naozaj to opadlo. Dal som si ešte jeden pohárik, išiel som pred internát, kde som sa s ňou mal stretnúť. Zrazu som bol ako MacGyver. Všetko mi išlo. Liezol som po hromozvode hore-dole,“ opisoval nepremožiteľnosť, ktorú cítil po alkohole. Na druhý deň však bolo všetko po starom – keď dievča opäť uvidel, zostal ticho. Mladý Braňo si tak z predchádzajúceho večera odniesol jediné ponaučenie: „Tak daj sebe ešte jeden.“
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=10227542015321027&type=3
Osudný citrónový likér
„Tak som pravidelne začal piť. Strašne mi bolo zle z toho vína. Ani som nebol v škole,“ priznal. To, čo vtedy vnímal ako spôsob, ako prekonať vlastnú nesmelosť, dnes dokáže pomenovať presnejšie. „Dnes už z odborného hľadiska, ako laický terapeut, poviem, že to bola samoliečba. A veľmi zlá,“ vysvetlil Braňo, ktorý pri sebe nemal nikoho, kto by ho zastavil. „Nebola žiadna prevencia. Psychiatrické diagnózy boli utajované, pretože v komunizme boli zdraví ľudia. Tu nemáme psychiatrických pacientov, tu nemáme alkoholizmus,“ opísal vtedajšiu atmosféru.
Jeho pitie sa postupne stupňovalo. V druhom ročníku odišiel na prax do Warnemünde vo východnom Nemecku a práve na toto obdobie sa dnes pozerá ako na ďalší dôležitý bod svojej závislosti.
