Svoju rodinu nepozná, domov nikdy nemal. Ernest aj napriek tomu začal odznova, stará sa aj o slepého psíka
Kúri si pieckou, varí jednoduché jedlá a sníva o malom byte s kuchyňou.
Ako ľudia dávame druhé šance len málokedy, hoci každý z nás už niekedy nejakú potreboval. Tej svojej sa chopil aj pán Ernest, ktorý si prešiel životným príbehom, aký si mnohí nevedia ani predstaviť. Aj napriek tomu sa snaží myslieť pozitívne, váži si všetko, čo dnes má, a napredovať môže aj vďaka pomoci dobrých ľudí.
Chcel začať odznova
Ernest svoju rodinu nikdy nepoznal a nemal ani vlastný domov. Vyrastal v detskom domove, neskôr na internátnej škole a hoci zo všetkého najradšej kreslil a maľoval, musel sa vyučiť za zámočníka. Po škole síce dostal prácu aj miesto na ubytovni, no chýbala mu opora a zázemie, ktoré vlastne nikdy nemal.
„Dlhé roky pracoval ako zvárač a žil v ubytovni. Po revolúcii prišiel o zamestnanie aj bývanie. Obdobie neistoty a samoty ho zviedlo z cesty. Viackrát skončil vo väzení. Po návrate na slobodu sa rozhodol začať odznova,“ uviedla v príspevku nezisková organizácia Depaul, ktorá sa venuje pomoci ľuďom bez domova.
Sníva o malom byte s kuchynkou
Túžba začať odznova priviedla Ernesta až do hlavného mesta. Kým pracoval na stavbách alebo na príležitostných brigádach, býval v stane. Neskôr však v lese objavil opustenú chatku, ktorá sa stala útočiskom nielen pre neho, ale aj pre jeho slepého štvornohého priateľa - psíka Cyrila, o ktorého sa už 16 rokov svedomito stará a pravidelne s ním navštevuje veterinára.
