Dobré noviny
Najvyšší súd: Poisťovne nesmú vyžadovať pripoistenie čelného skla, praskliny musia preplatiť z PZP
Dobré noviny
Dobré noviny

Najvyšší súd: Poisťovne nesmú vyžadovať pripoistenie čelného skla, praskliny musia preplatiť z PZP

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. — Foto: Valpak

Dlhoročným sporom medzi vodičmi a poisťovňami dal koniec Najvyšší súd SR, ktorý sa postavil na stranu poistencov.

BRATISLAVA 30. apríla - S touto situáciou sa už stretol nejeden šofér - počas jazdy mu do čelného skla narazil kamienok odrazený od kolies iného auta a pri vysokej rýchlosti spôsobil poškodenie skla. S prasknutým čelným sklom sa potom vybral do poisťovne, aby mu vyplatila náhradu škody, no tá v rámci povinného zmluvného poistenia odmietla škodu uznať. Nejeden šofér si preto musel objednať pripoistenie prasknutého čelného skla a poistka sa tak predražila. Iná poisťovňa však takúto škodu uznala a poistencovi poistnú udalosť preplatila. Ktorá poisťovňa teda postupovala správne?

Motoristi majú vďaka rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR konečne jasno aj v tejto otázke! Súd totiž nedávno vydal vysvetľujúce stanovisko k škodám spôsobeným na čelných sklách áut poškodených vymršteným kameňom.

Poisťovne v minulosti argumentovali tým, že odskočenie kameňa alebo iného predmetu spod kolies motorového vozidla, nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla škodcu. Rozhodnutia slovenských súdov v tejto otázke boli rôzne, keďže neexistoval jednotný právny výklad.

Dnes sa už nemusíte obávať, že by vám poisťovne nepreplatili škodu z PZP. Ako tvrdí Najvyšší súd SR, je to jednoznačne ich povinnosť.

Výklad toho, či poisťovňa musí alebo nemusí uhradiť poškodené sklo z PZP, bol doteraz nejednoznačný.
Výklad toho, či poisťovňa musí alebo nemusí uhradiť poškodené sklo z PZP, bol doteraz nejednoznačný. Foto: Flickr/Caitlinator

Keby sa vozidlo nepohybovalo, k škode by nedošlo

„Nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou a špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t. j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu,“ uvádza vo svojom stanovisku Najvyšší súd. Hoci stanovisko môže na prvé prečítanie pripadať až komicky detailné a rieši v podstate banálnu vec niekoľkými zložitými právnickými súvetiami, bez neho by neexistoval jednoznačný výklad a poisťovne by si tak mohli veci vysvetľovať po svojom. To už po tomto stanovisku nebude možné.

Nemusíte si priplácať

Je v podstate jedno, či k poškodeniu vášho skla došlo za jazdy alebo bolo počas škodovej udalosti zaparkované na parkovisku. Dokonca je jedno, či bolo poškodené bočné alebo zadné sklo, či spredu, zozadu, alebo zboku, poisťovňa môže urobiť len jedinú korektnú vec – a to uhradiť vám spôsobenú škodu. Taktiež si nemusíte platiť žiadne pripoistenie, podľa výkladu Najvyššieho súdu SR stačí mať uzatvorené povinné zmluvné poistenie.

Už ste čítali?