Ako urobiť zo Slovenska technologickú veľmoc
Ivan Zich
Ivan Zich

Ako urobiť zo Slovenska technologickú veľmoc

Výstavba Hyperloopu by mohla byť dlho očakávaným impluzom, aby sa Slovensko vydalo na cestu nielen automobilovej, ale aj technologickej veľmoci.

Hyperloop — Foto: TASR/AP

Čitateľ nemusel byť v posledných dňoch príliš pozorný na to, aby zachytil mimoriadne vzrušujúcu správu: Slovensko sa stane jednou z prvých krajín, v ktorej vizionár Elon Musk vybuduje dopravný systém budúcnosti – Hyperloop. Nová technológia má skrátiť cestu z Bratislavy do Viedne na slabých osem minút, do budapeštianskych kúpeľov sa dostanete za desať minút. Kým v práci skončí obedná pauza, ste naspäť v kancelárii.

Prečítajte si viac:

Bratislava možno bude mať Hyperloop. S Viedňou ju spojí za osem minút

 

V USA sa už začalo so stavbou prototypu. O čo vlastne ide? Sadnete si do pohodlnej pretlakovej kapsule, ktorá vás vystrelí do podtlakového trubicového tunela. Kapsula sa pohybuje pomocou linérneho indukčného motora a vzduchových kompresorov. Toľko definícia, teraz si to zjednodušíme. Možno poznáte vlakový systém Maglev. Vlak nemá kolesá, ale pohybuje sa na vankúši elektromagnetického poľa. Vďaka tomu nedochádza na trati k treniu a rýchlosť súpravy pomerne dramaticky narastá. Hyperloop možno označiť za ďalší stupeň, resp. zdokonalenie tejto technológie. Ako to funguje v praxi? Tu to vidíte názorne:

V tuneloch Hyperloopu však nebude prakticky žiadny vzduch, takže rýchlosť kapsule nebude obmedzovaná jeho odporom. Pasažieri sa tak cestou priblížia až k hranici rýchlosti zvuku, pretože kapsula dokáže vyvinúť rýchlosť až 1220 km/h. Spoločnosť sa však už vyjadrila, že priemerná rýchlosť bude nižšia, približne 970 km/h. Znie to nebezpečne, ale podľa spoločnosti Hyperloop Transportation Technologies, ktorá si na realizáciu prvej trate vybrala Slovensko, bude tento spôsob cestovania oveľa bezpečnejší, ako napríklad letecká doprava. Vysoká rýchlosť by nemala byť problém ani pre pasažierov. Tí by mali vnímať iba zrýchlenie a spomalenie. Spoločnosť chce, aby bol tento spôsob dopravy natoľko pohodlný, že ho budú využívať aj dôchodcovia a rodiny s malými deťmi.

Lacnejšie než portál slovensko.sk

Niektorí technicky zdatnejší čitatelia by mohli namietnuť, že projekt bude energeticky veľmi náročný. Hyperloop bude systém napájaný pomocou solárnych panelov. Získanú energiu má využívať natoľko efektívne, že iba desať percent vyrobenej elektriny bude potrebných na jeho prevádzku. Systém teda bude fungovať aj ako elektráreň.

Technológia budúcnosti, bezpečnosť a pohodlnosť, to bude určite stáť poriadne veľké peniaze. Možno vás to prekvapí, ale bratislavský Hyperloop má stáť najviac 270 miliónov eur. Pre porovnanie, kilometer diaľnice stojí v priemere 18 miliónov za jediný kilometer. Je teda pomerne pravdepodobné, že Bratislavu s Košicami spojí skôr kapsulový tunel, než diaľnica. Celý systém Hyperloop bude dokonca lacnejší než predražený portál slovensko.sk, ktorého cena dosiahla neuveriteľnú 1 miliardu eur.

Cesta z Bratislavy do Košíc by mohla trvať o málo viac ako 20 minút. A cena za osobu? Hyperloop oznámil, že lístok z Los Angeles do San Francisca – približne 600 kilometrov - bude stáť 30 dolárov. Cena na Slovensku by mohla byť podobná za predpokladu, že sa projekt nebude stavať rovnakým spôsobom a elánom, ako predražené diaľnice. A ak poslanci nevymyslia nejakú špecifickú daň.

Technológia otvorená pre všetkých

Druhou najlepšou správou pre Slovensko je fakt, že vzhľadom na Muskov odpor k patentom je Hyperloop otvorenou technológiou. Budú sa na nej teda môcť podieľať aj Slováci, nebudú len platiacimi zákazníkmi. Príležitosť dostanú firmy, ktoré budú spolupracovať napríklad na budúcich úpravách prepravných kapsúl. Spoločnosti, ktoré budú výstavbu realizovať, budú môcť svoje skúsenosti uplatniť pri rozširovaní tratí v okolitých krajinách a ďalej vo svete. Slovensko sa už zaviazalo poskytnúť financie na stavbu prototypu. Stavba prinesie nové možnosti a dvere do sveta slovenským technologickým spoločnostiam, ako aj startupom. Skončila by sa tak éra, kedy bola slovenská veda označovaná za Šípkovú Ruženku Európy.

Nejde pritom iba o notoricky známe podfinancovanie, ale aj o slabú schopnosť mladých inžinierov a vedcov upútať pozornosť. „Dôvodom je málo príležitostí na prezentáciu, nemajú sa to kde naučiť,“ povedal Dávid Richter z bratislavskej neziskovej organizácie AMAVET, ktorá sa venuje podpore mladej vedy na Slovensku. Okrem známeho Festivalu vedy a techniky organizuje aj konferenciu Junior Internet, ktorej 11. ročník prebehol 18.-19. marca v Bratislave. Podujatie je smerované najmä na zdieľanie skúseností a širenie nových poznatkov, ale v radách divákov už niekoľko rokov sedia aj zástupcovia technologických firiem a vyhľadávajú budúce talenty.

Výstavba Hyperloopu by tak mohla byť dlho očakávaným impluzom, aby sa Slovensko vydalo na cestu nielen automobilovej, ale aj technologickej veľmoci. Svoje nádeje v tomto smere vyjadril aj Dirk Ahlborn, riaditeľ Hyperloop Transportation Technologies. Podľa jeho slov patrí Slovensko na popredné miesta v energetike, ako aj v autombilovom priemysle. Spoločnosť by chcela v našom prostredí podnietiť rozvoj inovácií, čo bude znamenať aj intenzívnu spoluprácu so slovenskými technickými vysokými školami. Mladá veda by tak dostala možnosť sa nadýchnuť a vykročiť vpred.

Už ste čítali?

Uznávaný český pedagóg: Mama je doma kráľovná, nie slúžka. Zariadiť…

Vysokoškolský pedagóg, spíker a lektor Marek Herman pre Dobré…

Sima Martausová: To, že môžem spievať a skladať piesne, vnímam…

Úsmevom pozitívne naladí nejedného človeka a charakterizuje…

Onkogynekológ: Dvesto Sloveniek ročne zomrie úplne zbytočne.…

Chorobe, na ktorú na Slovensku zomiera množstvo žien, sa dá predísť.…

Braňo Mojsej vo vlastnej klinike lieči závislých: Pvým varovným…

Braňo Mojsej sa rozhodol založiť kliniku, v ktorej chce pomáhať závislým…

Fyzioterapeutka: Chrbticu si neničíme len v práci, ale aj v…

Chrbtici neškodíme iba v práci, ale aj v spánku. Fyzioterapeutka…

Marek Herman: Otcovia dnes nevedia, čo majú doma a v domácnosti…

Otec je pre deti nenahraditeľný minimálne v dvoch situáciách. O…

Zuzka šije svadobné šaty, aké na Slovensku ešte neboli: Vďaka…

Šikovná Slovenka si za rok vybudovala značku, ktorá zarezonovala na módnej…

Šéfka Profesie: Radšej nemať žiadny titul ako nekvalitnú vysokú…

Ivana Molnárová pôsobí v Profesii už 18 rokov, posledných…