J. KLIMAS: Ľudia skôr uveria šarlatánom, pretože odborníci ich nudia
TASR
TASR

J. KLIMAS: Ľudia skôr uveria šarlatánom, pretože odborníci ich nudia

Vedci z UK v Bratislave pod vedením Jána Klimasa objavili, akým spôsobom vznikajú pri liečbe rakoviny srdcové nežiaduce účinky.

Prvý prodekan a prodekan pre výchovno-vzdelávaciu činnosť a doktorandské štúdium Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Ján Klimas. Foto: TASR/Štefan Puškáš

Vedci z Univerzity Komenského (UK) v Bratislave pod vedením prodekana Farmaceutickej fakulty Jána Klimasa objavili, akým spôsobom vznikajú pri liečbe rakoviny srdcové nežiaduce účinky. Zamerali sa na lieky zo skupiny antracyklínov.

Spolu s nemeckými kolegami prišli na to, že antracyklíny srdcu škodia pre ich účinok na cyklus vápnika v srdci - dvojnásobne zvyšujú množstvo ryanodínového receptora, teda mechanizmu, ktorý poskytuje vápnik pre činnosť srdcovej bunky. Ostatné proteíny, ktoré tento receptor prísne kontrolujú, sa však nezvyšujú - a tým dochádza k nerovnováhe.

V rozhovore Ján Klimas porozprával, čo ďalej sa bude diať s touto informáciou vo vede i prečo laici uveria radšej šarlatánom než študovaným odborníkom.

-Prišli ste s informáciou, ktorá objasňuje vznik nežiaducich srdcových účinkov pri liečbe rakoviny. Čo to znamená pre pacienta?-

Ešte roky potrvá, aby mal pacient z výsledkov nášho výskumu úžitok. Profitovať z toho budú generácie našich detí. Pacient by v praxi mohol pociťovať menej nežiaducich účinkov tak o 20 až 30 rokov. Ešte predtým však na základe týchto informácií musí vedecká obec vymyslieť také kardioprotektívne látky, ktoré eliminujú nežiaduce účinky. Ale taká je veda a najmä v oblasti farmácie. Pre laikov to trvá dlho, pre nás vedcov je to v poriadku.

-Čo sa počas spomínaných 20 až 30 rokov bude diať vo vede s touto informáciou?-

Vo vede to funguje tak, že odborník na niečo príde a publikuje to v odborných časopisoch. Nejakí iní vedci z rôznych krajín to ešte musia overiť a potvrdiť. Je to potrebné, pretože nikde nie je napísané, že sme pri výskume niečo neurobili zle. Pozrie sa na to napríklad niekto v USA, Holandsku, urobí si štúdiu, ktorá mu potvrdí výsledky nášho výskumu. Táto informácia začne rásť. Možno to zaujme trebárs nejakého japonského chemika, ktorý sa vyzná v štruktúrach, ktoré konkrétne ovplyvňujú ryanodínový receptor a skúsi ho nadizajnovať tak, aby robil potrebné veci.

-Kedy sa o celú vec začnú zaujímať farmafirmy?-

Keď výskum dospeje do dostatočne zrelého štádia a kúpia ho. Farmafirmy však do toho musia vložiť ešte veľa peňazí, čaká ich fáza klinických štúdií. Vedecko-výskumné inštitúcie zohrávajú vo vede dôležitú úlohu, no nikdy nebudú mať dosť peňazí, aby to dotiahli až na klinické štúdie. Preto je tu zastúpenie farmaceutických firiem dôležité.

-Čo má UK z výskumu v tejto fáze?-

Máme z toho radosť a je to naša práca. Publikovali sme to v dobrom odbornom periodiku. Výsledky výskumu boli najnovšie publikované v americkom vedeckom časopise American Journal of Translational Research. Dúfame, že nás iní budú citovať a naša informácia sa bude rozširovať. Bude si žiť svojím prirodzeným vývojom. Je našou povinnosťou robiť vedu a výskum, pretože sme univerzita. Dokonca ju chceme robiť na európskej, najlepšie svetovej úrovni, od toho sa odvíja akreditácia.

-Problematikou kardiotoxicity antracyklínov sa váš tím zaoberal od roku 2007. Výsledky výskumu ste zverejnili tento rok. Pre mňa ako laika je to dlhé obdobie...-

Na mechanizmus vzniku srdcových nežiaducich účinkov sme prišli relatívne rýchlo. Museli sme to ale potvrdzovať na rôznych úrovniach. Dlho sme tiež riešili istý rozpor vo výskume, ktorý by si ale vyžadoval detailné vysvetľovanie a na to v takomto rozhovore nie je priestor. To je skôr téma do odborného časopisu. Popri tom sme pracovali aj na iných štúdiách a učili sme. Vedci majú vždy rozbehnutých viacero projektov. Na niektorom pracujú intenzívne a inému sa venujú pomenej. Keby sme sa zaoberali len jedným projektom, ktorý by nám nevyšiel, vyzeralo by to tak, že sme nič nerobili.

Prvý prodekan a prodekan pre výchovno-vzdelávaciu činnosť a doktorandské štúdium Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Ján Klimas. Foto: TASR/Štefan Puškáš

-Takže je to otázka efektivity?-

Áno. Takto ale funguje veda na celom svete, nie je to nič výnimočné. Poznatky z jedného projektu možno súbežne aplikovať v druhom, a tým je práca precíznejšia. Výskum to robí kvalitnejším a jeho výsledky si ľahšie nájdu cestu do prestížnych odborných časopisov. Tam je predsa väčšia možnosť, že si ich všimnú aj iní vedci. Samozrejme, vedec môže s výskumom skončiť aj skôr, no jeho výsledky by možno neboli také dobré, aby boli publikované v prestížnom časopise. Možno v menej kvalitnom. A na to tiež hľadí akreditačná komisia.

-Ako sa pozeráte na financovanie vedy na Slovensku?-

Každý by ocenil, ak by dostával viac peňazí. Súčasní politici ale ešte nie sú dostatočne zrelí, aby pochopili, že veda a výskum so sebou nesú aj zodpovednosť za budúce generácie. Ak sa do tejto oblasti investujú peniaze, prejaví sa to až o niekoľko rokov a to pre našich politikov nie je zaujímavé. Vo vláde vtedy už sedieť nemusia. Ja im to však nevyčítam, celkom tomu rozumiem. Museli by byť osobnosťami, aby to pochopili. V tomto sa s vyspelými krajinami nemôžeme porovnávať. Tam na to už prišli.

-Čo obyčajný človek? Uvedomuje si dostatočne význam vedy a výskumu? Napríklad vo farmácii...-

Naša spoločnosť má predstavu, že všetko o všetkom vie. Zaráža ma, že na Slovensku vôbec existuje diskusia o tom, či dať svoje deti zaočkovať alebo nie. Zavedenie očkovania je pritom dôležitý míľnik vo vede. Túto diskusiu v civilizovanom západnom svete nikto neotvára. Tam si ľudia dostatočne uvedomujú, že ak deti nebudú očkované, hrozí epidémia, závažné poškodenie zdravia a dokonca smrť. Na Slovensku si mnohí myslia, že všetkému rozumejú. Rastie antivakcinačná kampaň a to je pre mňa nepochopiteľné. My sme už v takej komfortnej situácii, že sme zabudli na choroby, ktoré nám hrozili pred povinným očkovaním. Asi preto si o jeho význame dovoľujeme diskutovať.

-Môže za menšiu dôveru v očkovanie aj internet?-

Internet je skvelá vec, no človek s ním musí vedieť pracovať. Nestačí do vyhľadávača zadať kľúčové slová a prečítať si prvé, čo mi nájde. Tak to ale vo väčšine prípadov, bohužiaľ, funguje a internet je plný negatívnych názorov na očkovanie. Aj tam treba po informáciách pátrať. Ale to už chvíľu trvá a to sa viacerým nechce. Ja dokonca rozumiem, prečo sa niektorí nechajú oklamať "šarlatánskymi rečami". Pretože tu na Slovensku ľudia nevedia, komu majú veriť. Nepoznajú autority, nezapamätajú si ich, lebo ich prejav je pre obyčajného človeka vzdialený – taký nudný a plný štatistík. Ale opäť je to všetko len o zrení spoločnosti.

-Kedy spoločnosť dozreje natoľko, aby vedela identifikovať autority?-

Podľa mňa tak o desať rokov.

-Prečo práve o desať rokov?-

Pretože si myslím, že na takéto niečo je proste potrebná jedna dekáda. Ale to sú len moje domnienky.

Prvý prodekan a prodekan pre výchovno-vzdelávaciu činnosť a doktorandské štúdium Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Ján Klimas. Foto: TASR/Štefan Puškáš

-Akú úlohu v tom môžu zohrať médiá?-

Nemuseli by vo svojich prácach či reportážach dávať priestor neodborníkom. Stáva sa, že moderátor si do diskusie pozve odborníka, protinázor zastáva alternatívny liečiteľ, proste šarlatán. Druhý hosť ale hovorí jednoducho, pútavo a zaujímavo. Ľudia tomu rozumejú, má to energiu a to diváka zaujme. Fakt, že hovorí neoverené hlúposti, sa tak dostáva do ústrania. Priznajme si to, odborníci sú nudní. Suché fakty interpretujú zložito a ešte to podložia štatistikami. Komu sa to chce počúvať? Ak by som bol v tejto oblasti laikom ja, tiež by som dal za pravdu šarlatánovi. Je úplne prirodzené, že človek sa stotožní s názorom, ktorému rozumie. Automaticky "vyhadzuje z hlavy", čomu nerozumie.

-Vyplýva mi z toho ešte jedna vec. Zmeniť by sa trochu mali aj odborníci...-

Posledné roky je tendencia popularizovať vedu. Ale aj to ešte potrebuje trocha času. U nás na univerzite sa tiež dbá na popularizáciu vedy. Snaží sa o to komunikačné oddelenie. V podstate aj ja teraz popularizujem vedu. Snažím sa vám všetko povedať jednoducho a zbytočne vás nezahŕňam štatistikami.

-Vráťme sa ešte k antivakcinačným aktivitám. Niektorí rodičia nechcú dať povinne očkovať deti, pretože sa obávajú rizika nežiaducich účinkov...-

Nech sa nad tým vôbec nezamýšľajú. V prvom rade je tu zákon, ktorý ich za porušenie trestá. Po druhé, je úplne samozrejmé, že nie iba očkovacia látka, ale všetko má nejaké nežiaduce účinky. Aj každý liek, ak sa neužíva v predpísanom množstve. Tu sa však posudzuje riziko a benefit. A riziko nežiaducich účinkov za to stojí. Je predsa iné, ak vaše dieťa dostane horúčky, ktoré neskôr prejdú a bude opäť zdravé. Alebo je lepšie mať horúčky pre osýpky a riskovať, že dieťa po nich ohluchne, alebo zomrie? Pýtam sa. Je správne neužiť liek, lebo v príbalovom letáku je vypísaných veľa nežiaducich účinkov? No nie je. Lieky sú na to, aby ľuďom pomáhali a lekár je tu na to, aby s nežiaducimi účinkami pracoval tak, aby boli čo najmenšie.

-Jeden z dôvodov, prečo niektorí odmietajú napríklad očkovanie proti osýpkam, príušniciam a ružienke, je, že vraj môže spôsobovať autizmus. Čo si o tom myslíte?-

To je neuveriteľná hlúposť a fáma. Mnoho ľudí si nepozrie, z čoho to vzniklo. Bola to štúdia vedca Andrewa Wakefielda z roku 1998, ktorá túto hystériu vyvolala. On ale pri štúdii urobil viacero závažných chýb a nepriznal konflikt záujmu – nechal si patentovať vlastnú vakcínu. Jeho štúdia bola stiahnutá, no, bohužiaľ, až po niekoľkých rokoch. Wakefield si deti do štúdií vyberal účelovo a nie náhodne. Odobrali mu aj lekársku licenciu. Je to veľký podvod. Jeho štúdiu sa snažili potvrdiť viacerí vedci, no nikdy nepreukázali žiadnu spojitosť medzi očkovacou látkou a autizmom. Napriek tomu sa mnohí odporcovia očkovania stále odvolávajú na túto štúdiu. Opäť sa však ale vraciame k tomu, čo som už spomínal. Naša spoločnosť ešte nedozrela do takého štádia, aby vedela, komu a čomu má veriť.

Už ste čítali?

Rómsky lekár z Košíc: Na ZŠ mi imponovalo, keď odo mňa odpisovali…

Nikolas Rybár je mladý doktor s veľkou chuťou do života. Na pacientov nechce…

Slovenka svojimi šperkami očarila Meghan Markle. Jej tvorba…

Jej šperky inšpirované Slovenskom sa tešia veľkej obľube aj v…

Ženy bojujúce s rakovinou: Prísť o prsia či vlasy nie je hanba.…

Brošne s motívom kozy vznikli z osobnej skúsenosti troch kamarátok.…

Pani Eva skrášľuje sama vo voľnom čase okolie svojej bytovky.…

Pestré farby, kamienky či kvietky. Takáto krása sa pred bytovkami nevidí…

Peter Nagy: Snažiť sa zapáčiť tínedžerom by bolo trápne. Robím…

Skladba Profesori Indigo mala v skutočnosti už sedem rokov, keď sa z nej zo dňa na deň stal…

Radana má sklerózu multiplex. Keď jej ju diagnostikovali, nevedela…

Ľudia neraz o tomto ochorení nechcú rozprávať. 

Logopedička: Mamička vie správnu reč dieťaťa ovplyvniť už tesne…

Detí, ktoré majú problémy s rečou či artikuláciou, je v…

Uznávaný český pedagóg: Mama je doma kráľovná, nie slúžka. Zariadiť…

Vysokoškolský pedagóg, spíker a lektor Marek Herman pre Dobré…