Po maratóne hladu zjedla všetko, čo videla. Zuzane Mauréry lekári pomáhajú nemyslieť na jedlo
Herečka prvýkrát prehovorila o poruche príjmu potravy.
„Tučibomba, makarón, vyletela na plafón,“ pospevovali si spolužiaci a odvtedy neprežila deň, keď by nerozmýšľala nad tým, ako vyzerá, čo a koľko toho zje. Obľúbená slovenská herečka Zuzana Mauréry prvýkrát prehovorila o poruche príjmu potravy a o tom, ako jej lekári pomáhajú nemyslieť na jedlo. „Hľadám cestu,“ priznala v rozhovore pre Denník N umelkyňa, ktorá má za sebou neľahkú cestu.
Normálne ženy nemajú šancu
Mama z nej chcela mať dobre živenú dcéru, pretože ona sama bola vojnovým dieťaťom z rozvedenej rodiny, ktoré poznalo len nedostatok. „Ako malá som bola vždy o číslo väčšia, vždy mi veľmi chutilo. Jasné, že okolie ma za to v dobrom buzerovalo, tak som začala jedávať tajne. Cestou zo školy som spratala všetky možné sladkosti, krémeše, chlebíčky a domov som prišla s tým, že jesť nebudem. Jasné, že som po tých kalorických hodoch nebola hladná,“ spomínala pred rokmi v rozhovore pre Šarm Zuzana Mauréry, ktorá mala v šatníku veľkosti od 38 až po XXL a myslela si, že kolísavá hmotnosť je jednoducho súčasťou jej život.
„Vždy som ,srandovala‘, že štíhlych a šikovných herečiek je mnoho, no tých tučných a šikovných už pomenej,“ vravela herečka, ktorej celý život herecká branža dávala pocítiť, že nie je dosť chudá. „Keď som napríklad prišla do Markízy na kostýmovú skúšku k seriálu, vôbec tam nemali čísla 40 alebo 42. Mali tam len do 38 a potom od 46. Hovorím si: Aha, takže normálne ženy tu akože nemajú šancu,“ prezradila v rozhovore pre Denník N. „Ale to sú súkromné televízie, ktoré chcú mať na obrazovke pekných chudých ľudí. Ja to úplne chápem,“ uviedla herečka, ktorá sa často zamýšľa nad tým, čo je vlastne krása a či v dnešnom svete nie je dôležitejšia ako pravda, ako to hovoril Milan Kundera. „Sú extrémy, ale tento biznis má na to nárok a ja to rešpektujem,“ doplnila Mauréry, ktorá ako herečka cítila obrovský tlak a vyskúšala množstvo nezmyselných diét
Natlačila do seba všetko, čo videla
„Dni, keď som pila len vodu, striedali dni, keď som jedla len ryžu. Takto vyčerpaná som absolvovala trebárs šnúru ôsmich predstavení Pomády, kde sa tri hodiny len tancuje. Po tomto maratóne som do žalúdka natlačila všetko, čo som uvidela. Celý týždeň som si totiž zbierala maškrty, ktoré počkali až do jeho konca. Viete si predstaviť, ako zle mi bolo, keď som sa na ten stiahnutý žalúdok takto napratala?!“ spomínala pre Šarm. Až nedávno začala chápať, že jej problémy s jedlom nemusia súvisieť so slabou vôľou, ale môžu mať charakter poruchy príjmu potravy.
