Narodil sa priskoro a odvtedy bojuje každý deň. Maťkovi môžeme pomôcť vykročiť za lepšou budúcnosťou
Jeho prvé kroky sú stále len veľkým snom.
V živote väčšiny rodičov prichádza obdobie, keď s úsmevom sledujú prvé neisté kroky svojho dieťaťa alebo počúvajú jeho prvé slová. Pre rodičov dvojročného Maťka však majú úplne inú hodnotu aj tie najmenšie pokroky. Radosť im robí každé spevnenie tela, každý nový pohyb či chvíľa, keď sa ich synček dokáže posunúť o malý kúsok vpred.
Maťkov príbeh sa začal oveľa skôr, ako mal. Na svet prišiel veľmi predčasne a hneď po narodení musel zvádzať boj o život. Krvácanie do mozgu štvrtého stupňa zanechalo vážne následky, ktoré ovplyvnili jeho ďalší vývoj. Dnes má diagnostikovanú detskú mozgovú obrnu – hypotonickú formu, zavedený VP-shunt a na jedno oko vidí len približne na desať percent.
Napriek všetkému je to usmievavý chlapček, ktorý sa nevzdáva. Každý deň ukazuje silu, akú by sme od dvojročného dieťaťa ani nečakali.
Pokroky neprichádzajú samy
Detská mozgová obrna ovplyvňuje schopnosť mozgu riadiť pohyb tela. V Maťkovom prípade sa prejavuje zníženým svalovým napätím, ktoré mu sťažuje bežný pohyb aj správny motorický vývoj. Vo veku dvoch rokov ešte samostatne nesedí ani sa neplazí. To však neznamená, že sa neposúva vpred.
Každý jeho pokrok je výsledkom intenzívnych rehabilitácií, fyzioterapie, odborných terapií a každodennej práce doma. To, čo si väčšina detí osvojí prirodzene, sa Maťko učí krok po kroku – s veľkou dávkou trpezlivosti, odhodlania a podpory svojich rodičov.
Odborníci sa zhodujú, že práve v ranom veku je pravidelná rehabilitácia mimoriadne dôležitá. Čím intenzívnejšia a pravidelnejšia je starostlivosť, tým väčšia je šanca, že dieťa dokáže naplno rozvinúť svoj potenciál a získať väčšiu mieru samostatnosti.
