Na Orave roky skúmal záhadnú chorobu. Doktor Anton je 48 rokov patológom, pretože mal desivú bradu
Keď nastupoval, nemocnicu vykurovala mazutová kotolňa a pacientov vozili legendárne Škody 1203. Dnes víta aj umelú inteligenciu.
Niekedy o ďalších rokoch života nerozhodne premyslený plán, ale jediná chvíľa a dôvod, nad ktorým sa človek neskôr iba pousmeje. Anton Šingliar si po skončení školy vyberal pracovisko, na ktorom chcel zostať iba do nástupu na povinnú vojenskú službu. Jedno z oddelení vylúčil pre svoju bradu, na inom už pracovala jeho manželka. Napokon siahol po možnosti, o ktorej vtedy netušil, že sa stane jeho celoživotným poslaním.
„Do vojny mi bolo jedno, kde budem. Ale na detskom by sa ma s bradou deti báli, tak som zobral patológiu,“ zaspomínal si dnes 74-ročný lekár pre Dolnooravskú nemocnicu s poliklinikou. Po návrate z vojenskej služby zamieril na rovnaké pracovisko. „A odvtedy som tu, obrazne povedané, skysol na 48 rokov. Postupne som si urobil dve atestácie,“ dodal.
Oveľa viac než pitvy
Patológiu si mnohí dodnes spájajú najmä s pitevnými stolmi. Aj Anton Šingliar počas kariéry vykonal odhadom 2500 až 3000 pitiev, no skutočný význam jeho odboru siaha oveľa ďalej.
Patológovia skúmajú tkanivá a bunky živých pacientov, určujú charakter nádorov a ich závery pomáhajú lekárom zvoliť ďalší spôsob liečby. V niektorých prípadoch musia rozhodnúť priamo počas operácie. Kým pacient leží na operačnom stole, chirurg odošle vzorku na rýchle vyšetrenie a čaká na výsledok, podľa ktorého bude pokračovať. Na takomto stanovisku môže závisieť ďalší rozsah zákroku.
„Podpisujem sa pod závažné rozhodnutia – pod to, či niekomu lekári amputujú nohu, zoberú prsník alebo vyoperujú maternicu,“ priblížil lekár. Na regionálnom pracovisku je táto zodpovednosť o to náročnejšia, že odborníci nemajú priestor zamerať sa iba na jeden orgán či druh ochorenia. Musia ovládať prakticky celú patológiu.
