Tetuje aj napriek hendikepu. Igor musí drieť dvakrát viac ako ostatní, každý si podľa neho môže splniť sen
Diagnóza ho naučila obrovskej trpezlivosti.
Hendikepu nedovolil, aby ho pripravil o sny. Igor Barta sa narodil s genetickým ochorením, pre ktoré mu chýbajú vretenné kosti v predlaktiach a má nízky počet krvných doštičiek. TAR syndróm postihuje približne jedného človeka zo stotisíc, no Ajdži, ako sa umelecky nazýva, sa ním nenechal zastaviť a dnes vedie vlastné tetovacie štúdio.
Chce zanechať odkaz
„Vedel som, že to nebude ľahká cesta. Predtým, než som si založil živnosť a kúpil vybavenie, oslovil som kamarátov tatérov. Chcel som si to vyskúšať „na nečisto“, aby som zistil, či vôbec dokážem udržať strojček v ruke a či je môj sen reálny. Keď mi po prvom tetovaní povedali, že je to na začiatočníka s hendikepom dobré, vedel som, že to pôjde,“ vyrozprával v rozhovore pre Startitup nadaný Slovák.
Už počas pandémie covidu si uvedomil, že chce po sebe zanechať odkaz a práve tetovanie je podľa neho niečím, čo si človek nesie celý život. Pre svoj hendikep však musel hľadať vlastné spôsoby, ako tetovať a aby mohol pracovať, musí sa ku klientom vždy dostať fyzicky bližšie.
Limity sú len v hlave
„Strojček držím jednou rukou a druhou si fixujem plochu. Často musím hľadať správny uhol, niekedy stojím, inokedy sedím, niekedy musím ísť na klienta viac zhora alebo zboku. Je to o neustálom hľadaní techniky, ktorá v danom momente funguje,“ vysvetlil.
Keď začínal, stálo za ním veľa ľudí, ktorí ho podporovali, no stretol sa aj so skepsou. Niektorí ho kritizovali, iní mu zas rovno odporučili, aby to vzdal, no on to neurobil. Aj napriek tomu, že sa rýchlo vyčerpá, skracujú sa mu šľachy a potrebuje dlhší oddych, si našiel vlastný systém práce, ktorého sa disciplinovane drží.
