Nie je to len výchovou. Časť svojej povahy dedíme od rodičov, časť získavame ešte zvláštnejším spôsobom
Podobáte sa rodičom aj povahou?
Keď sa narodí dieťa, okolie si okamžite všíma, komu sa podobá. Má mamine oči? Otcov úsmev? Oveľa menej sa však hovorí o tom, že spolu s výzorom si do života nesieme aj niečo oveľa nenápadnejšie – časť našej povahy. Niektoré osobnostné črty totiž nevznikajú len výchovou či prostredím. Vedci dnes potvrdzujú, že veľký podiel na nich má genetika, ktorú dedia deti nielen po rodičoch, ale aj po starých či dokonca prastarých rodičoch.
Gén alebo prostredie?
Ako informuje poľský portál Medonet, otázka, či je osobnosť formovaná skôr výchovou alebo dedičnosťou, zamestnáva vedcov už celé stáročia. Dlho prevažoval názor, že človeka tvaruje najmä prostredie, v ktorom vyrastá. Proti tomu však stáli vedci, ktorí tvrdili, že mnohé povahové črty sú dané geneticky.
Jedným z nich bol aj Francis Galton, bratranec Charlesa Darwina, ktorý veril, že inteligencia a osobnostné vlastnosti sa dedia a dajú sa vysvetliť pomocou matematických princípov. Hoci sa jeho myšlienky dnes hodnotia kriticky, výskum v oblasti genetiky mu v jednom dal za pravdu – gény majú na našu osobnosť výrazný vplyv.
Dvojčatá ukázali viac
Prelomové poznatky priniesol dlhodobý výskum vedcov z University of Minnesota, ktorí počas 20 rokov sledovali 350 párov dvojčiat. Časť z nich vyrastala spolu, iné boli vychovávané oddelene v rôznych rodinách. Účastníci absolvovali osobnostné testy vychádzajúce z takzvaného modelu „Veľkej päťky“, ktorý hodnotí otvorenosť, svedomitosť, extroverziu, prívetivosť a neurotizmus.
Výsledky ukázali, že viac ako polovica rozdielov v osobnosti má genetický základ. Zaujímavé bolo aj zistenie, že jednovaječné dvojčatá vychovávané oddelene si boli v mnohých črtách podobnejšie než tie, ktoré vyrastali spolu. Odborníci to vysvetľujú tým, že súrodenci v jednej domácnosti si svoje rozdiely viac uvedomujú a podvedome na ne reagujú zmenou správania.
