Keď Adela príde domov, má popraté aj navarené. Viktor Vincze je otcom, ktorý zachraňuje rodinu
Syna nikdy neudrel.
Keď si chce poplakať, pred Maxíkom to neskrýva. „Vidí, že keď plače, nie je to nič zlé a nerobí to z neho zlého chlapca,“ povedal v podcaste Otcovia v plienkach Viktor Vincze. Pre niekoho možno nezvyčajné, pre neho prirodzené – byť otcom totiž neznamená byť stále tvrdý a neomylný. Naopak, ukázať emócie, priznať únavu alebo frustráciu je podľa Viktora cesta, ako učiť dieťa, že cítiť nie je slabosť, ale sila. Svoju rodinu „zachraňuje“ aj prakticky – keď Adela príde domov unavená, on má popraté, navarené a upratané, aby mala chvíľu oddychu.
Vnútorná sopka
Rodičovstvo mu prinieslo mnoho momentov, keď sa cíti ako sopka, ktorá čaká na to, kedy môže opäť vybuchnúť. „Nie som na to hrdý, ale občas zo mňa vystreľujú ohňostroje,“ priznal v podcaste Viktor. Hoci sopku mal v sebe aj v minulosti, nedostatok spánku a únava ju „rozohnili“ a učí sa, ako ju zvládať a najmä neprenášať smerom na syna.
„Vníma, že ťažké chvíle sa neriešia krikom a už vôbec nie bitkami. Nikdy som ho neudrel a dúfam, že ho ani nikdy neudriem. Chcem, aby videl, že ľudia vedia riešiť situácie aj inak ako tým, že bublú ako hrniec,“ vysvetlil Viktor Vincze, ktorý sa snaží v krízových situáciách uznať emóciu, prežiť ju, pracovať s ňou a nebičuje sa za to, čo sa nedá zmeniť. K takémuto zmýšľaniu ho inšpirovala manželka Adela a teraz sa tak snažia učiť žiť aj ich syna Maxíka.
Terminátor a mačo
„Chcem, aby syn vedel presne povedať, keď sa mu niečo nepáči, aby dokázal byť slobodný v hre, aby sa nebál byť sám sebou. Sú tu však aj situácie, ktoré nazvem spoločenské, napríklad návšteva reštaurácie. Keď tam ideme, akceptujeme, že sa v nej treba nejako správať. Ak začne vyvádzať, logický následok jeho konania bude, že odchádzame. Už sme to aj miliónkrát urobili,“ povedal otvorene o rešpektujúcej výchove, v ktorej sa snaží nastaviť jasné hranice. Uvedomuje si však, že ako otec veľakrát zlyhá a pred Maxíkom sa to nesnaží skryť. Viktorovi práve otcovstvo ukázalo, že mužnosť sa nevylučuje so zraniteľnosťou a že to nie je slabosť.
„Naopak, je to pozvánka pre dieťa, aby sa nebálo cítiť. Lebo aj my niečo cítime. Aj otcovia si poplačú. Tí, ktorí tvrdia, že to tak nie je, určite v istých momentoch svojho života plačú vnútri, čo sa potom manifestuje inde,“ pokračoval Viktor Vincze, ktorý nechce byť žiaden terminátor ani mačo. Mužnosť sa podľa jeho slov dnes nemeria svalmi alebo silou, ale tým, že dokáže ochrániť svoju rodinu aj inými spôsobmi – napríklad tým, že uprace a odľahčí Adelku, aby sa nezrútila.
