Vedci objavili modrú zónu dlhovekosti, o ktorej nikto netušil. Recept môžu prevziať aj Slováci
Ilustračné obrázky. — Foto: Gemini/Dobré noviny
Základom miestnej kuchyne je jedna obyčajná surovina, ktorú považujú takmer za posvätné jedlo.
Na svete doteraz existovalo päť regiónov, kde ľudia žijú neobyčajne dlho a zdravo. Takzvané modré zóny sú plné storočných dôchodcov a vedci sa radujú, že objavili potenciálny šiesty región, o ktorom doteraz nikto netušil. V časopise Journal of Aging Research predstavili životný štýl ľudí, ktorý môžeme jednoducho aplikovať aj na Slovensku.
Pojem „modré zóny“ (Blue Zones) vznikol koncom 90. rokov, keď demograf Michel Poulain a taliansky lekár Gianni Pes skúmali oblasť Ogliastra na Sardínii, kde si všimli nezvyčajne vysoký počet storočných mužov, čo bolo v Európe výnimočné. Na mape si modrým perom zakrúžkovali dediny, v ktorých žilo najviac dlhovekých ľudí a tieto „modré kruhy“ sa stali základom názvu Blue Zones – Modré zóny. Neskôr sa k nim pridal americký novinár a cestovateľ Dan Buettner, ktorý pojem popularizoval po celom svete v spolupráci s National Geographic.
Počas 20 rokov výskumu definovali päť najznámejších modrých zón – japonská Okinawa, talianska Sardínia, polostrov Nicoya, grécka Ikaria a oblasť Loma Linda v Kalifornii.
Obyvateľov Modrých zón spája niekoľko jednoduchých, ale silných princípov:
🍎 vyvážená rastlinná strava
🚶♂️ pravidelný, no prirodzený pohyb
🤝 silné komunitné väzby
❤️ zmysel života a pokoj mysle
Štúdia výskumníkov z fínskej Åbo Akademi University sa teraz zamerala na tri oblasti západného Fínska – švédsky hovoriacu Ostrobotniu, fínsky hovoriacu Ostrobotniu (južnú) a ostrov Åland, regióny, v ktorých priemerná dĺžka dosahuje 83,47 roka. Jeden z nich vykazuje najvýraznejšie značky životného štýlu modrých zón.
Dünyada sadece birkaç bölgede görülen uzun ve sağlıklı yaşam sırrı, şimdi Finlandiya’nın Ostrobothnia bölgesinde gündemde. Bilim insanları, bu kıyı kasabasının Mavi Bölge unvanını alıp alamayacağını araştırıyor. Peki, Ostrobothnia’yı diğerlerinden farklı kılan ne?… pic.twitter.com/UP1VpBBRfS
Experti zistili, že z týchto troch regiónov najmä Ålandčania nežijú v súlade s princípmi modrej zóny a ich vysoký vek vyplýva pravdepodobne z genetických faktorov, vysokej životnej úrovne, vzdelania a stabilného príjmu, nie z každodenných návykov. Iné je to ale so švédsky hovoriacou Ostrobotniou, ktorá sa môže stať súčasťou modrých zón.
Zaujímavosťou je, že švédsky hovoriaci Fíni žijú dlhšie a vykazujú lepšie celkové zdravie ako fínsky hovoriaci Fíni. Fajčia totiž oveľa menej a aj v konzumácii alkoholu sú oveľa striedmejší – pijú iba príležitostne a veľmi mierne. Ľudia v švédsky hovoriacej Ostrobotnii hlásia celkovo lepšie zdravie a nižšie výskyty chronických chorôb či invalidity v porovnaní s fínsky hovoriacimi regiónmi a podľa vedcov môže za to aj špeciálna strava a ich spoločenský život.