Sused pomáhal susedovi, aby to každý prežil. Život pána Ladislava navždy ovplyvnila nielen vojna
Po vojne prišli ďalšie ťažké časy.
Narodil sa 23. júla 1938 v osade Grúň v Bošáckej doline neďaleko hraníc s Moravou. Otec Pavel Uko a mama Emília, rodená Kukučová, sa zaoberali poľnohospodárstvom, obrábali asi 12 hektárov pôdy a starali sa o hospodárske zvieratá.
„Mal som brata, ten bol o rok aj mesiac mladší, aj druhého, ale ten bol malý ešte pred frontou. Cez frontu mal rok. Ako decká na kopaniciach sme v lete museli pásť kravy. Nechodilo sa do žiadnej škôlky, kamarátov sme mali, potom aj do školy sme spolu chodili. Tu hore bolo barákov dosť. Boli tak starí ako ja. Hrávali sme sa, sánkovali, žiadne futbaly neboli,“ spomínal na bezstarostné detstvo spred vojny Ladislav Uko.
Príchod druhej svetovej vojny
V období druhej svetovej vojny žilo v osade Grúň približne stopäťdesiat ľudí. V dome u Ukovcov okrem Ladislava, jeho bratov a rodičov žili ešte starí rodičia a otcov slobodný brat. V marci 1939 po rozdelení Československa vznikla ľudácka Slovenska republika a Protektorát Čechy a Morava a kúsok od osady Grúň obnovili štátne hranice. Okolo domu Ukovcov viedla aj cesta na hraničný prechod Veľký Lopeník na Moravu, kadiaľ počas vojny nelegálne prešli stovky utekajúcich ľudí. Hornatý a ťažšie dostupný terén bol ideálnym miestom na presun i úkryt rôznych partizánskych skupín.
Ladislav si tieto skutočnosti pamätal len z rozprávania rodičov. V pohraničí pôsobila odbojová skupina VELA, ktorá presúvala z Protektorátu utečencov, ktorí boli prenasledovaní z politických alebo rasových dôvodov, či členov odboja. Ďalej sa presúvali do Nového Mesta nad Váhom a za pomoci ďalších ľudí do Maďarska. „Tato to spomínali, že oni utekali do Maďarska, tí ľudia. Tuto prišli žandári za jedným, že vozí ľudí do Ameriky. Ale on odvážal tých ľudí, čo to utekali z Moravy, do Mesta (Nového Mesta nad Váhom, pozn. red.). On sa len smial, že či jeho koníky prejdú cez more, keď vraj prevážajú do Ameriky,“ spomínal Ladislav na prevádzanie nešťastných ľudí počas vojny.
Spomienky na pád lietadla
Ladislav mal koncom leta 1944 len šesť rokov. V prvý deň Povstania, 29. augusta 1944, zažil zostrelenie lietadla neďaleko ich osady. „To si pamätám, ako to lietadlo padlo. Vo vzduchu dymilo. Zostrelili Američanov, boli to americkí vojaci. Boli tu pochovaní na cinteri. Pamätám si, ako ich po vojne vykopávali. Tam mali aj tú vrtuľu, na Postáli, ako je tá chata,“ spomínal Ladislav.
V deň vypuknutia Slovenského národného povstania sa odohrala najväčšia letecká bitka druhej svetovej vojny známa ako Battle of Fuel (Bitka o palivo). Hlavným strategickým zámerom bolo zlikvidovať nemecký priemysel na výrobu pohonných hmôt. Koncom augusta 1944 bola zahájená séria náletov, cieľom ktorých sa stali rafinérie na území Protektorátu, napríklad petrochemický závod Sudetenlandischen Treibstoffwerke (STW) v Záluží u Mostu.
