Ty si zase v práci? pýta sa ho žena. Sanitár Janko vie, že pacient potrebuje viac ako infúzie
Túto prácu vraj musí človek robiť srdiečkom, inak tu nemá čo robiť.
Niekedy stačí povedať vľúdne slovo, podržať chvíľku za ruku a pacient sa začne uzdravovať rýchlejšie. O tomto drobnom zázraku veľmi dobre vie Ján Oračko z českej Litomyšlskej nemocnice, kde pracuje šesť rokov ako sanitár, na ktorého mnohí pacienti nedokážu zabudnúť. Rodák zo slovenskej Holumnice má v pláne pracovať aspoň do osemdesiatky a svojou ľudskosťou je inšpiráciou pre mnohých.
Infúzie nestačia
Jeho cesta k tejto profesii nebola vôbec priama. „Predtým som pracoval s drevom, robil väzby, staval pergoly a tak. Nejakým spôsobom som sa postupne dostal k tomu, že by som mohol skúsiť pracovať v nemocnici a pomáhať ľuďom tam. Moja žena tiež pracuje v sociálnych službách. Musel som si najskôr urobiť sanitársky kurz a potom som nastúpil do Litomyšlskej nemocnice,“ uviedol pre web nemocnice Ján Oračko, ktorý sa smeje, že vyskúšal niekoľko „angažmánov“.
„Začínal som na neurologickej JIS-ke, potom som skúsil prácu na internej JIS – tam som bol v čase covidu. Ďalej som pokračoval na ARO a bol som aj na patológii. Nakoniec som tu na chirurgickej JIS-ke a som za to rád, som tu doma,“ vysvetlil Ján, ktorého uchvátila starostlivosť o pacientov po operáciách. Každý deň je podľa neho úplne iný, no jedno sa nemení – najradšej pomáha pacientom v núdzi a snaží sa im dať, čo v danú chvíľu najviac potrebujú.
„Snažím sa s pacientom vždy nadviazať nejaký kontakt. Pacienti sú všelijakí, niekedy sú zmätení, niekedy ten pacient aj plače a ja sa ho snažím upokojiť a treba ho aj pohladiť alebo vziať za ruku. Niektorí pacienti to naozaj potrebujú. Po operácii síce dostanú infúzie proti bolesti, ale sú v strese, majú strach a tá psychika u nich robí naozaj veľa,“ uviedol Ján Oračko, ktorý je svedkom toho, aký účinok môže mať vľúdne slovo na pacientovo zdravie.
Slzy v očiach
„Občas na monitore životných funkcií vidím, ako sa zmenia krivky, keď s pacientom hovorím, vezmem ho za ruku a upokojujem ho. Zo začiatku svojej sanitárskej kariéry som mal neraz slzy v očiach, keď ma potom pacient chytil za ruku sám a ďakoval mi. To je to, prečo tú prácu mám rád, chytilo ma to za srdce,“ prezradil sanitár, ktorý vie, že túto prácu nedokáže robiť ktokoľvek.
