Z troch osudových žien si nezobral ani jednu. Legendárny chatár Viktor Beránek je nakazený vírusom slobody

„Hory dávajú človeku niečo, čo dole stratil,“ vraví legendárny chatár a horský nosič Viktor Beránek. Zakladateľ Slobodného kráľovstva Rysy sa do nich zamiloval v tých najkľúčovejších momentoch života, keď utekal pred eštebákmi a do Tatier sa prišiel iba načas skryť. Ako 18-ročný chalan ani neuvažoval o tom, že sa Vysoké Tatry stanú jeho domovom a svoj život bude deliť na „ten hore“ a „ten dole“. Viktor Beránek je nielen najznámejším Tatrancom, ale aj hrdým trojnásobným otcom, ktorý sa nikdy neoženil.

Protikomunistický živel

Viktor Beránek sa narodil 13. septembra 1951 v Prahe, no keď mal šesť rokov, s rodičmi sa presťahovali najskôr do Tatranskej Lomnice a neskôr do Starého Smokovca. Odvtedy vnímal scenériu Tatier ako samozrejmosť, s turistikou si však u nich doma nikto nebol blízky a už vôbec nie s tou vysokohorskou. „Nerozumel som, prečo niekto lezie na vrcholy hôr,“ spomínal vo svojej knihe Viktor, ktorý sa na prvú vysokohorskú túru vybral ako 12-ročný a jeho cieľ bola Téryho chata. Keď počas cesty natrafil na niekoľkých vysokohorských nosičov, pripadalo mu kruté, že si človek takým veľkým nákladom ničí telo. Vtedy ani netušil, že raz bude jedným z nich.

Prečítajte si tiež: Legendárny chatár Petras: Pred jedným tatranským zvieraťom mám väčší rešpekt ako pred medveďom

Ako spomínal pre Pamäť národa, po dokončení osemročnej základnej školskej dochádzky navštevoval strednú všeobecnú vzdelávaciu školu, ktorú však po troch rokoch opustil. Traduje sa, že ho zo školy vyhodili, keď sa odmietol učiť ruštinu a na zošit si ako názov predmetu napísal „Okupanština“. Na vysokú školu by ho možno ani nepustili – Viktor Beránek mal povesť protikomunistického živlu.

Musel zmiznúť

V auguste 1968 mal 16 rokov a bol v centre Popradu, keď sa mestom valili tanky, ktoré usmrtili aj Jozefa Bonka a niekoľkých ľudí zranili. Ten deň Viktora ešte viac utvrdil v tom, v akom nespravodlivom svete žije, cítil obrovský pocit zrady a v tomto zlomovom okamihu začal hľadať útočisko v horách. Medzitým pracoval v kotolni a vo voľnom čase písal po Starom Smokovci protiruské a protikupantské heslá ako „Rusi, Rusi, to slovo sa mi hnusí“. Keď raz na cestu nakreslil sviňu a vpísal do nej „Biľak“, štátna bezpečnosť si ho našla a takmer zavrela do väzenia, keby Viktor Beránek v jednom momente neušiel a neutekal až domov. Tam stihol mame povedať jediné – spacák a ruksak.